Robert KaliňákTASR/Martin Baumann
StoryEditor

Desať otázok a odpovedí, ktoré musíte vedieť o Kaliňákovej kauze

14.06.2016, 00:00
Podľa odborníkov Rybanič bez debaty porušil zákon. Priniesol však niečo, čo by spoločnosť mala riešiť.

Zákon by mal hovoriť jasne. V prípade Filipa Rybaniča, ktorý pôsobil ako asistent poslanca Jozefa Rajtára zo SaS, sa to však povedať nedá. Práve nejasná formulácia zákonov zhoršuje možnosti vyriešiť prípad úniku informácií. Rybanič porušil zákon, vyzradil bankové tajomstvo. Zároveň však mohol chrániť verejný záujem.

1. Čím presne Rybanič porušil zákon?
Prvým problémom je podľa právnika Radovana Palu z advokátskej kancelárie Taylor Wessing to, že Rybanič si informáciu o pohybe na Kaliňákovom a Počiatkovom účte sám aktívne vyhľadal. „Nebolo to o tom, že sa popri práci k tým informáciám dostal, ale skôr zneužil svoj prístup,“ povedala Pala. Okrem toho Rybanič informáciu vypustil do médií, slovenská legislatíva však túto možnosť nedáva. „V iných krajinách, napríklad vo Veľkej Británii, keď máte dôvodný predpoklad, že štandardným spôsobom to nebude fungovať a viete si to odôvodniť, môžete ísť aj cez médiá,“ porovnáva Pala.

2. Ako mal postupovať, aby to bolo v súlade so zákonom?
Podľa právnika a spolupracovníka Transparency International Pavla Nechalu sa slovenský zákon, ktorý chráni oznamovanie, týka výhradne iba vnútorného oznamovania. Rybanič to mal teda nahlásiť svojmu zamestnávateľovi. Ako spresnil Nechala, mohol sa prípadne obrátiť aj na políciu. Nie však na médiá. „On skutočne porušil bankové tajomstvo, nepostupoval interným spôsobom, ako mal v rámci zamestnaneckých povinností,“ povedal Nechala s tým, že na druhej strane treba skúmať, aký silný bol verejný záujem.

3. Môže polícia začať pracovať na základe informácií z médií?
V danej veci by bolo možné „ukradnuté dokumenty“ považovať len za určitú operatívnu informáciu, ktorej pravdivosť by musela polícia a prokuratúra preverovať. Tieto orgány by však museli dôkazy o podozrení zo spáchania trestného činu získať iným zákonným spôsobom. Vo všeobecnosti však možno povedať, že ak by sa aj polícia dostala k nejakým dôkazom napríklad prostredníctvom anonymu, musela by povinne zisťovať, z akého zdroja pochádzajú. Ak by totiž pochádzali z nelegálneho zdroja, neboli by v trestnom konaní použiteľné. Náš právny poriadok však umožňuje, že orgán činný v trestnom konaní môže začať trestné konanie nielen na základe oznámenia osoby, ale aj na základe iných skutočností, ktoré sa dozvedel pri svojej činnosti, napríklad aj v masmédiách.


4. Hrozí Rybaničovi, že pôjde do väzenia?
Podľa Palu sa ešte nedá predpovedať, či Rybaniča môžu zavrieť. „Má tam kvalifikovanú skutkovú podstatu, lebo k tomu došlo v súvislosti s výkonom povolania a porušením povinností, ktoré mu vyplývajú zo zamestnania, pričom došlo k porušeniu bankového tajomstva,“ kalkuluje Pala s tým, že by mohlo ísť o trest odňatia slobody na tri až osem rokov. Ak by však uzavrel dohodu o treste a vine, môžu mu sadzbu znížiť o tretinu, a ak by mu teda uložili menej ako dva roky, môžu to rovno zameniť za podmienku. V prípade, že by ho naozaj odsúdili, ostáva ešte možnosť, že by ho omilostil prezident Andrej Kiska.

To, že informácie podal ústne a nezverejnil žiadne fotokópie výpisu účtu, podľa Palu nehrá rolu v zmysle, či sa skutok udial, alebo nie. Pri posudzovaní závažnosti skutku by to však mohlo zohrať rolu, keďže rozsah je menší, lebo ústne nemohol povedať toľko, koľko by dokázal ofotenými dokumentmi obratov za tri roky.

5. Hrá nejakú rolu to, že konal vo verejnom záujme?
Keď niekto verejne oznámi takúto informáciu o politikovi, ktorá sa týka jeho problematickej minulosti, ale zároveň tvorí predmet bankového tajomstva, mohlo by ísť o stret s právom na slobodu prejavu. Súčasťou slobody prejavu je totiž aj právo na šírenie informácií o osobách, ktoré sú aktívne vo verejnom živote. Informácie o politikovej problematickej minulosti sú vecou verejného záujmu. Formálne teda mohol Rybanič porušiť bankové tajomstvo, môže však zároveň ísť o právo na šírenie informácií o veciach verejného záujmu.

6. Akú zodpovednosť má v tomto prípade banka?
Podľa právnika Andreja Leontieva z advokátskej kancelárie Taylor Wessing banka nie je zodpovedná za konanie svojho zamestnanca, pokiaľ ide o umožnenie zverejnenia informácií podliehajúcich bankovému tajomstvu. „Zamestnanec je samostatne právne zodpovedná osoba, ktorá má poznať svoje práva a povinnosti, aj má povinnosť dodržiavať mlčanlivosť, čo sa týka informácií, ktoré sú predmetom bankového tajomstva,“ vysvetlil Leontiev. Takéto konanie zamestnanca môže mať podľa Leontieva dohru, napríklad vo forme skončenia pracovného pomeru, nárokovania si sankcií v súlade s uzavretou pracovnou zmluvou a zrejme aj podania trestného oznámenia.

Ako bude postupovať Tatra banka v prípade Filipa Rybaniča, zatiaľ nie je známe. „V rámci našich zákonných povinností musíme dodržiavať ochranu osobných údajov a v rámci toho nemôžeme sprostredkovať ani to, či máme vôbec mennú zhodu takéhoto zamestnanca s našimi systémami,“ povedala hovorkyňa banky Zuzana Povodová. Informovať o prípade vraj budú až po ukončení vyšetrovania.

7. Aké má banka povinnosti pri neobvyklých transakciách?
Povinná osoba, ktorou je podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu aj banka, je povinná ohlásiť finančnej spravodajskej jednotke neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie. Môže ísť o transakciu priveľkého finančného objemu, prípadne veľmi zložitú transakciu, ktorá sa vymyká akýmsi bežným štandardom. Nie každá neobvyklá transakcia je však nelegálna. Banka je povinná takúto neobvyklú transakciu zdržať až do jej ohlásenia finančnej spravodajskej jednotke. Ak tak neurobí, môže dostať pokutu 166-tisíc eur.

8. Mala v tomto prípade zasiahnuť NAKA?
Podľa Nechalu nie je činnosť Národnej kriminálnej agentúry príliš jasná. „Veľakrát v politických prípadoch zasahovala NAKA, napríklad v prípade ohovárania bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča to prešetrovala takisto NAKA,“ povedal Nechala. Pritom však upozornil aj na to, že v prípade zverejnenie výpisov z účtu Igora Matoviča zasahovala len bežná polícia. „Je to jeden z ďalších dôkazov silnej politizácie polície aj prokuratúry,“ dodal Nechala.

9. Poznáme nejaký podobný prípad zo zahraničia?
Ako upozornil Nechala, podobný prípad poznajú aj vo Švajčiarsku. Zamestnanec banky USB odhalil celé fungovanie banky a americkej vláde poskytol zoznam amerických občanov, ktorí túto schému využívali a optimalizovali si tak dane. „Bol síce formálne odsúdený na 40 mesiacov, aj si to odsedel, zároveň mu však bola vyplatená odmena 104 miliónov dolárov,“ priblížil Nechala.

Podľa neho sa však nedá na základe skúmania doterajších prípadov, hoci aj totožných, zosumarizovať výsledok. „Je to veľmi dynamicky sa rozvíjajúca oblasť, lebo je to najúčinnejší spôsob, ako odhaliť podvody, na druhej strane veľa vecí sa formuje postupne na základe súdnych rozhodnutí, nastavovania nových pravidiel a podobne,“ myslí si Nechala a upozornil aj na to, že Slovensko zatiaľ s týmto nemá žiadne skúsenosti.

10. Prečo príjmy od Bašternáka neboli zjavné z majetkového priznania Kaliňáka a Počiatka?
Verejne činné osoby musia zverejňovať svoje majetkové priznania a každý si ich môže nájsť na internetovej stránke Národnej rady SR. V roku 2008 mal Počiatek prijať od Bašternáka 9,5 milióna slovenských korún. Podľa majetkového priznania Počiatek v tom roku zarobil 1 386 700 slovenských korún z výkonu verejnej funkcie a ďalších viac ako 29 miliónov slovenských korún z inej činnosti. Odkiaľ presne, však nie je známe.

Podobne v prípade Kaliňáka, ktorý mal od Bašternáka dostať v roku 2014 spolu 120-tisíc eur. V majetkom priznaní uviedol, že z výkonu verejnej funkcie zarobil viac ako 40-tisíc eur, ostatné príjmy za rok 2014 mu tvorili takmer 342-tisíc eur. Či však boli od Bašternáka, jasné nie je. „My dlhodobo poukazujeme na to a kritizujeme, že tie zverejnené majetkové priznania sú nedostatočné a neumožňujú verejnú kontrolu majetkov politikov,“ povedala Zuzana Wienk z Aliancie Fair Play, podľa ktorej sú priznania veľmi vágne a neplnia svoju úlohu v spoločnosti.

01 - Modified: 2024-04-19 19:48:16 - Feat.: - Title: "Plánovaný atentát". Poľská vláda čelí kritike za spochybnenie ruskej stopy v Kaczyňského kauze 02 - Modified: 2024-04-16 08:08:29 - Feat.: - Title: Kauza herca Baldwina, ktorý pri nakrúcaní zastrelil kameramanku, má dohru. Do väzenia však nejde on, ale niekto úplne iný 03 - Modified: 2024-04-03 15:55:21 - Feat.: - Title: Výbor žiada pravidelnú správu o vyšetrovaní kauzy Rozuzlenie. Šutaj Eštok hovorí o ovplyvňovaní volieb 04 - Modified: 2024-03-20 11:31:29 - Feat.: - Title: Trumpov zásadný predvolebný problém. Nemá ako zaplatiť obriu pokutu 05 - Modified: 2024-03-15 23:11:54 - Feat.: - Title: Tím obžaloby v Trumpovej kauze v Georgii opustil právnik, ktorý mal vzťah s vrchnou prokurátorkou
menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
27. apríl 2024 02:01