05.05.2016, 00:00

5 otázok a odpovedí, prečo má slovenské zdravotníctvo rekordné dlhy

HN prinášajú základné odpovede o zadĺženi zdravotníckych zariadení.

5 otázok a odpovedí, prečo má slovenské zdravotníctvo rekordné dlhy
Zdroj: Ľubomír Kotrha

Najviac zadlžené zo všetkých subjektov v zdravotníctve sú štátne nemocnice, pričom na čele stoja univerzitné a fakultné. Vyplýva to z materiálu rezortu zdravotníctva o hospodárení za minulý rok.

Koľko štátne nemocnice dlhujú?
Celkový dlh štátnych nemocníc dosahuje 589,94 milióna eur, z toho záväzky po lehote splatnosti boli vo výške 442,41 milióna eur. Najviac dlhujú dodávateľom liekov a zdravotníckych pomôcok, a to až 52,3 percenta celkového dlhu. Podľa hovorkyne rezortu Stanislavy Pondelovej za to môže pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach. „Najmä vo veľkých koncových univerzitných a fakultných nemocniciach sa sústreďuje najviac finančne náročných výkonov a finančnú situáciu komplikuje aj nárast osobných nákladov v pomere k príjmom od zdravotných poisťovní,“ hovorí Pondelová.

Prečo sa najviac zadlžujú veľké nemocnice?
Veľké nemocnice majú najväčší počet pacientov a vykonávajú najviac operačných zákrokov. Potrebujú preto najviac liekov a materiálov, ale aj zamestnancov, ktorých mzdové nároky rastú. Podľa hovorkyne Univerzitnej nemocnice Bratislava Zuzany Eliášovej predstavujú mzdy 90 percent platieb z poisťovní. Koncová nemocnica musí byť podľa nej plne pripravená 24 hodín denne riešiť mimoriadne udalosti, čo vyžaduje ďalšie personálne kapacity a technologické zariadenia, na čo nemajú žiadne financie navyše. Celkovo fungujú takmer výlučne len zo zdrojov poisťovní na rozdiel od malých nemocníc. „V niekoľkých nemocniciach spadajúcich pod VÚC kompenzujú náklady na prevádzku župy,“ vysvetlila Eliášová.

Bude sa oddlžovať?
Podľa ministra Druckera až vtedy, keď nájdu spôsob, ako predísť opätovnému zadlžovaniu. Analytik zo Stredoeurópskeho inštitútu zdravotníckej politiky Tomáš Szalay to nevidí reálne ešte v priebehu tohto roka. „Najmä v sume zhruba pol miliardy eur, pretože to ani nie je v štátnom rozpočte a nebude jednoduché tie peniaze nájsť,“ hovorí Szalay s tým, že štátna rezerva je 50 miliónov eur. „Skôr si myslím, že tých 50 miliónov eur bude uvoľnených na zvýšenie platby za poistencov štátu, lebo poisťovne budú mať koncom roka výpadok kvôli ročnému zúčtovaniu,“ vysvetľuje Szalay.

Ako predísť zadlžovaniu?
Podľa Szalaya bude potrebné vykonať bolestivú zmenu. „Či už sú to transformácie na akciové spoločnosti, ktoré Smer už dvakrát odmietol, alebo privatizácia, ktorá je pre nich absolútne neprijateľná, alebo iné opatrenia,“ menuje možnosti Szalay. Analytik INEKO Dušan Zachar sa podľa jeho slov prikláňa k premene na transparentne manažované subjekty, ktoré sa riadia tvrdými rozpočtovými pravidlami. „Štátne nemocnice nevidia nad sebou hrozbu nútenej správy, exekúcií, konkurzu, predaja súkromnému investorovi, ak zle hospodária, a naopak, očakávajú oddlženie zo strany štátu, čo neprispieva k ich motivácii lepšie hospodáriť,“ hovorí Zachar.

Dostanú sa dodávatelia k svojim peniazom?
Podľa právnika Viliama Karasa z advokátskej kancelárie Maple & Fish majú dodávatelia šancu uvidieť svoje peniaze v prípade, ak sa nemocnice budú oddlžovať. „Keď sa neoddlžuje, tak nie,“ myslí si Karas. Koľko presne však na ich účtoch nakoniec skončí, je vec dohody. „Právne by sa malo platiť všetko. Istina aj úroky, pretože to všetko patrí k pohľadávke,“ vysvetľuje Karas tým, že úroky platiť netreba, ak veriteľ súhlasí s tým, že dostane len istinu. Podľa Szalaya sa v minulosti pri oddlžení vyplácali úroky len v prípade daňových úradov, kde to je uložené zákonom, a v prípadoch, keď o tom rozhodol súd.

Infografika