05.11.2004, 00:00

Zločiny komunizmu: Súdy zatiaľ prácu nemajú

Ústav pamäti národa chystá hneď niekoľko podnetov pre prokuratúru v prípadoch vrážd na rakúsko-slovenskej hranici, ktoré sa stali pred rokom 1989.

Ústav pamäti národa (ÚPN) chystá hneď niekoľko podnetov pre prokuratúru v prípadoch vrážd na rakúsko-slovenskej hranici, ktoré sa stali pred rokom 1989. "Analyzujeme všetky incidenty medzi hraničnou strážou a občanmi, ktorí sa snažili ujsť do zahraničia. Chceme, aby boli potrestaní nielen pohraničníci, ale aj ľudia, ktorí im vydávali pokyny, teda vyšší funkcionári," povedal pre HN Marián Gula z ÚPN. V rokoch 1948 až 1989 zahynulo na slovensko-rakúskej hranici 60 ľudí utekajúcich na západ. Zastrelili ich strážcovia hraníc alebo zabili hraničné zátarasy, ktoré boli napojené na elektrický prúd -- bez toho, aby na to upozorňovala nejaká výstražná značka. "Ľudia, ktorí sú za tento smrtiaci režim na hraniciach zodpovední, stále žijú," tvrdí Gula. Ďalšie desiatky ľudí boli pri pokuse ujsť zranené a tisícky zadržané. Aj tieto prípady ÚPN skúma a zvažuje iniciovať ich vyšetrovanie. Ústav však stále nemá fyzicky k dispozícii celý archív ministerstva vnútra, ktorý obsahuje aj potrebné materiály pohraničnej stráže.

Súdy zatiaľ nerozhodovali
Generálna prokuratúra doteraz prijala šesť takýchto podnetov na trestné stíhanie. Podľa našich informácií však ani jeden doteraz neskončil na súde. Ide napríklad o kauzu z roku 1980, keď sa trojica mužov pokúšala preplávať z nášho územia do Rakúska. Dvoch z nich zastrelili, tretiemu sa aj so psom podarilo dostať na rakúsky breh. V ďalšom prípade z roku 1953 prišla o život 30-ročná duševne chorá žena z Bratislavy. Pohraničná stráž ju zastrelila, hoci bola od hranice vzdialená dva kilometre... "Podľa nás použili zbraň neoprávnene, veď mali kopu času a priestoru ju zadržať ju," hovorí Gula. Žena, ktorá bola matkou sedemročného dieťaťa, bola v tom čase práve na hríboch.

Eštebáci na internete
ÚPN umožňuje občanom zistiť aj to, či ich pred rokom 1989 sledovala ŠtB. Mesačne sa na ústav obracia zhruba 150 ľudí, ktorí žiadajú sprístupniť svoj zväzok z archívov komunistickej tajnej služby. "Z celkového počtu 5 600 podaných žiadostí sme v našich databázach našli materiály na 1 200 žiadateľov, z ktorých 200 sa už so svojimi zväzkami oboznámilo," informoval HN hovorca ÚPN Michal Dzurjanin. Na sprístupnenie je pripravených ďalších 100 zväzkov, ktoré majú viac ako 5-tisíc strán textu. Zvýšenie záujmu o archívy bývalej politickej polície by mohlo priniesť zverejnenie prvého registra spolupracovníkov, agentov a dôstojníkov ŠtB, ktorý by sa mal objaviť na internete ešte pred 17. novembrom. "Pôjde rádovo o niekoľko tisíc mien," dodáva Dzurjanin. Pri každej osobe bude aj dátum jej narodenia, krycie meno a evidenčné číslo. Na webe bude zverejnený aj zoznam ľudí (a registračných čísel ich zväzkov), na ktorých ŠtB pracovala a ktorých sledovala. Do konca tohto roka by mal ÚPN získať definitívne všetky zväzky ŠtB od Slovenskej informačnej služby, ktorá ich doteraz spravovala. O sprístupnení zväzkov o Slovákoch, ktoré ostali po rozdelení republiky v Česku, bude šéf ÚPN Ján Langoš rokovať s partnermi v susednej ČR.