Napriek tomu, že Slovensko disponuje dostatočným množstvom kvalitných zdrojov pitnej vody, zaostávame za vyspelými krajinami v zásobovaní obyvateľstva z verejných vodovodov, v ich napojení na kanalizačnú sieť aj v efektivite využívania vody v poľnohospodárstve a priemysle. Včera to uviedol riaditeľ Výskumného ústavu vodného hospodárstva Juraj Brtko. Navyše zvyšovanie cien vodného a stočného sa prejavilo v poklese spotreby pitnej vody v domácnostiach takmer až na hranicu hygienického minima, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia stanovila na 70 litrov na osobu a deň. Kým v roku 1990 bola priemerná spotreba vody v slovenskej domácnosti 200 litrov na osobu a deň, v minulom roku to bolo už len 77,7 litra. V krajinách EÚ sa pritom priemerná spotreba vody v domácnosti pohybuje od 120 do 125 litrov na osobu a deň. Z verejných vodovodov je zásobovaných 83 % obyvateľov SR, no na verejnú kanalizačnú sieť ich je pripojených len 55,2 %. Smernice EÚ stanovujú, že na kanalizáciu zakončenú čistiarňami odpadových vôd musia byť napojené všetky sídla nad 2 000 obyvateľov. V podmienkach SR to znamená, že podiel obyvateľov pripojených na kanalizáciu musí vzrásť na 88 až 89 %. Náklady na splnenie tejto požiadavky sa odhadujú na 130 až 200 mld. Sk a Slovensko získalo pri prístupových rokovaniach s EÚ 15-ročné prechodné obdobie na dosiahnutie tohto stavu. Navyše stále pretrváva nerovnomerné regionálne rozloženie vodohospodárskej a vodárenskej infraštruktúry, ale aj zdrojov vody. Najlepšia je situácia v Bratislave a postupne sa zhoršuje smerom na východ Slovenska.