14.04.2016, 00:00

Tretia Ficova vláda dostala zelenú. Pozrite sa, čo na jej program hovoria odborníci

Nová vláda sa rozhodla znížiť firmám dane či zrušiť licencie. Na zlepšenie to nestačí, tvrdia odborníci.

Tretia Ficova vláda dostala zelenú. Pozrite sa, čo na jej program hovoria odborníci

Poslanci v utorok 26. apríla vyslovili dôveru tretej vláde Roberta Fica a zároveň odobrili Programové vyhlásenie vlády. Rozprava k nemu v parlamente trvala celý týždeň. 

Dalo sa aj viac. Presne tak označujú priority novej vlády, ktoré včera predstavila vo svojom programovom vyhlásení. Či už ide o málo peňazí do školstva, slabé opatrenia pre podnikateľov, alebo nedostatočné konsolidovanie verejných financií. Odborníci a podnikatelia sa zhodujú, že mali od vlády väčšie očakávania. Prečítajte si, čo hovoria o najdôležitejších programových bodoch, a či ich vôbec považujú za reálne.

21 % - zníženie dane z príjmov právnických osôb
Dlho diskutované zníženie dane z príjmov právnických osôb podnikatelia oceňujú, no chceli by ich stlačiť o viac, ako o jedno percento. „Uvítali by sme pokles na úroveň, kde by bolo Slovensko konkurencieschopné s okolitými krajinami, s ktorými súperí o nové investície v priemysle, službách, bankovníctve a technológiách. Takáto úroveň by bola na 17-18 %, zatiaľ má Slovensko najvyššiu daň z príjmov právnických osôb v okolí s výnimkou Rakúska,“ hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský.

10 % - pod túto úroveň sa zaviazala vláda stlačiť nezamestnanosť
Pokoriť hranicu nezamestnanosti pod desať percent je dlhodobým cieľom už od roku 2009. S priaznivým vývojom ekonomiky sa to môže novej vláde do ďalších volieb podariť, myslí si riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. Bude to ale záležať najmä od toho, či sa do politiky zamestnanosti nalejú nové financie. Pokiaľ nie, môže aj tento zámer stroskotať.

100 000 – toľko pracovných miest chce nová vláda vytvoriť
Ide o opatrenie ešte z tretieho sociálneho balíčka. Podľa riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka to ale nie je reálne. „Ak by chceli tieto čísla dosiahnuť, museli by zamestnať až 45 percent z dlhodobo nezamestnaných,“ povedal. Dôvodom je najmä rozpočet. Na tvorbu 100-tisíc pracovných miest je podľa neho potrebná viac ako miliarda eur ročne.

2 miliardy eur – toľko sa má naliať do školstva počas najbližších 4 rokov
Podľa šéfa starých školských odborov Pavla Ondeka je to aj tak stále málo. „Návrh finančných prostriedkov do programového vyhlásenia vlády nespĺňa naše očakávania,“ povedal. Dodal, že aj ďalšie body týkajúce sa školstva hovoria iba to isté, čo premiér pred voľbami a učitelia sú preto sklamaní. K žiadnemu posunu podľa nich nedošlo.

2017 – zavedenie e-Health do zdravotníctva
Dlho očakávaná elektronizácia nášho zdravotníctva nefunguje dodnes. Podľa novej vlády by sa to malo už čoskoro zmeniť. Hovoria o roku 2017. Podľa analytika INEKO Dušana Zachara je to možné stihnúť. „Dobrým príkladom môže byť zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorá pri rozvoji svojich elektronických služieb potrebovala zlomok času štátneho eHealthu,“ povedal. Aj na štátnom e-zdravotníctve už bolo gro práce vykonané. „Ale ako sa hovorí, posledný krok býva najťažší,“ dodal.

2018 – zrušenie daňových licencií pre firmy
Zrušenie daňových licencií pre firmy hodnotia pozitívne ako podnikatelia, tak aj analytici. „Išlo o opatrenie, ktoré paušálne trestalo podnikateľov a vytváralo daňovú povinnosť pre podniky, ktoré sa reálne stretli so stratou,“ hovorí analytik Nadácie F.A. Hayeka Martin Reguli. Podobne sa na to pozerá aj Podnikateľská aliancia Slovenska. No chcela by rušiť firmám daňové licenciu už omnoho skôr. Podľa jej šéfa Petra Kremského je vládny termín „málo ambiciózny“. „Bolo by lepšie urobiť tak hneď od roku 2017, nerozumieme prečo to vláda odsúva. Takto sa dopady prejavia až v rokoch 2019-20, teda ich reálne pocíti až budúca vláda,“ povedal.

2020 – dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu
Vláda sa zaviazala, že dosiahne vyrovnaný rozpočet v roku 2020. No podľa analytika INEKO Jána Kovalčíka by sa to dalo stihnúť aj skôr. „Prechádzajúca vláda Roberta Fica sľubovala vyrovnaný rozpočet najprv do roku 2017, potom 2018, a hoci jej prial silný rast príjmov, dobrú šancu na zníženie deficitu v predchádzajúcich rokoch vôbec nevyužila,“ povedal Kovalčík. Doplnil, že posun cieľa vyrovnaného rozpočtu je o to nebezpečnejší, že nevedno, čo za to vláda ponúka. Podobne skeptický je aj analytik Nadácie F.A. Hayeka Martin Reguli. „Vyrovnaný rozpočet považujem za dobrý cieľ, ale pochybujem, že je realistické ho očakávať práve vo volebnom roku. Bude vyžadovať konsolidáciu výdavkov, ktorej sa bývalá vláda vyhýbala,“ myslí si Reguli.

2020 – dokončenie všetkých diaľničných úsekov na trase Bratislava – Košice
Na diaľnicu do Košíc sa čaká už desiatky rokov. Rezort dopravy posunul svoje termíny už niekoľkokrát. Najnovšie na rok 2020. No podľa dopravného analytika Ondreja Mateja je aj tento termín nereálny. „Je to výsmech. Diaľnica do roku 2020 nebude kvôli tunelu Branisko a úseku Turany-Hubová. Ak niekto tvrdí, že Branisko stačí v jednom profile, tvrdí, že netreba diaľnicu od Popradu do Prešova. Celá D1 s týmito úsekmi by mohla byť v rokoch 2023 až 2025,“ povedal.

Zavedenie osobitného odvodu pre poisťovne
Po bankách prichádzajú na rad aj poisťovne. Vláda zvažuje, že na ne uvalí extra daň po vzore bánk. „Vláda zváži aj zavedenie osobitného odvodu pre poisťovne s cieľom financovať ochranu klientov poisťovní z príspevkov sektora,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády. Poisťovniam to ale po vôli nie je. Podľa generálnej riaditeľky Slovenskej asociácie poisťovní Jozefíny Žákovej to s nimi nikto nekonzultoval. „Preto nám nie je vôbec jasné, čo mal autor tohto textu na mysli. Ak by malo ísť o niečo podobné ako je Fond na ochranu vkladov v bankovom sektore, tak by išlo o hlboké neporozumenie rozdielu medzi bankami a poisťovňami,“ povedala. Ako pripomenula hovorkyňa poisťovne Allianz Lucia Muthová, ochranu poistníkov už ošetruje nový systém regulácie Solvency II.

Zvýšenie limitov na uplatňovanie paušálnych výdavkov pre živnostníkov
Koalícia sa rovnako zaviazala zvýšiť limit na uplatňovania paušálnych výdavkov. Podnikatelia tento krok vítajú. „Živnostníkom to pomôže zjednodušiť podnikanie, naša predstava je zvýšiť to na úroveň 40-60 % podľa typu podnikania,“ hovorí Kremský. No aj toto nastavenie má svoje muchy. „Ešte lepšie by bolo, keby sa paušálne odvody a dane pre malých živnostníkov a ich oslobodenie od vedenia účtovníctva určili podľa ročného príjmu, napríklad do 50-tisíc eur,“ podčiarkol Kremský.


Na čo sa v programovom vyhlásení vlády zabudlo

Zníženie byrokracie
Podľa predsedu Zväzu mladých podnikateľov Jána Solíka chýbajú v programovom vyhlásení konkrétne body na zlepšenie podnikateľského prostredia. A to aj také, ktoré pred voľbami politici presadzovali. Napríklad odstránenie prílišnej byrokracie. „Ak sa podnikateľ napríklad rozhodne zamestnať prvého zamestnanca, tak sa najskôr musí prehrýzť viac ako tisíckou paragrafov roztrúsených v niekoľkých zákonoch, ktorých znenia v takmer 900 odvolávkach odkazujú približne na 600 ďalších predpisov a ich noviel. Až potom zistí, aké ho čakajú povinnosti a aké mu z nich vyplývajú sankcie,“ povedal.

Nižšia DPH na cestovný ruch
Cestovný ruch od novej vlády očakával predovšetkým zníženie DPH na služby. Napríklad spoločnosť Best Hotel Propperties hovorila o znížení na 10 percent. A generálny riaditeľ spoločnosti Tále Ľuboš Ďurinďák tvrdil, že by uvítal 5- až 6-percentnú DPH. No nestalo sa tak. O znižovaní DPH v cestovnom ruchu nie je v programovom vyhlásení ani slovo. „Z predvolebných vyjadrení niektorých strán vyplývalo, že bude podpora pre cestovný ruch väčšia, ako to je zatiaľ v programovom vyhlásení vlády,“ uviedol Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR. Dodal, že mu v programe chýbajú konkrétne kroky na zlepšenie postavenia cestovného ruchu.

Prehodnotenie bankového odvodu
Jednou z najhorúcejších tém pred voľbami bolo prehodnotenie bankového odvodu, po ktorého znížení alebo zrušení volal náš bankový sektor. Iba minulý rok na ňom štátu odviedol až 110 miliónov eur. Celkovo pritom zarobil 626 miliónov. „Štát by mal opätovne prehodnotiť, respektíve znížiť výšku bankového odvodu,“ vravel napríklad pred voľbami generálny riaditeľ ČSOB Daniel Kollár. Podobný názor zastávali aj ďalší bankoví riaditelia. Do programového vyhlásenia vlády sa to však nedostalo. Banky však pozitívne hodnotia iné body programu. Napríklad zlepšovanie právneho štátu či zvyšovanie finančnej gramotnosti, uviedla v reakcii Slovenská banková asociácia.

Práva pre LGBTI komunitu
Program novej vlády sa nijako nezmieňuje ani o upravení postavenia LGBTI komunity na Slovensku. Podľa výkonného riaditeľa Iniciatívy Inakosť Martina Macka je dôležité, aby štát uznal existenciu ich zväzkov. „Po viacročnej antikampani vrcholiacej minuloročným referendom je dnes spoločenská akceptácia LGBTI ľudí najnižšia spomedzi krajín únie. Budeme sa preto zasadzovať, aby vláda situáciu riešila komplexne, a to prijatím akčného plánu pre LGBTI ľudí, ktorý jej nechala minulá vláda,“ povedal Macko.