03.12.2013, 23:58

Slovenskí žiaci sú najhorší v histórii

V medzinárodnom rebríčku sa žiaci prepadli pod priemer vyspelého sveta z matematiky, čítania aj prírodných vied.

Matematika, čítanie s porozumením aj prírodné vedy robia slovenským žiakom väčšie ťažkosti než kedykoľvek predtým. Aktuálne výsledky medzinárodného testovania 15-ročných žiakov PISA hovoria, že Slovensko sa prepadlo vo všetkých troch oblastiach pod priemer najvyspelejších krajín sveta. Hlavnými dôvodmi sú podľa rezortu školstva nárast počtu slabších žiakov, ktorým sa školy osobitne nevenujú a slabá motivácia. „Vysoké školy nerobia žiadnu selekciu a 15-ročný žiak vie, že sa bez veľkého dodatočného úsilia dostane na univerzitu,“ dôvodí riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská. Minister školstva Dušan Čaplovič sa k výsledkom testovania vyjadrí až dnes.

 

53-tisíc dolárov

Testy PISA absolvovali slovenskí žiaci už v rokoch 2003,2006 a 2009 s čoraz horšími výsledkami. V aktuálnej štúdii odborníci skúmali predovšetkým výsledky z matematiky, ktorá išla Slovákom v minulých testoch najlepšie. Ani logické myslenie však tento rok žiakov nezachránilo. „My rátať vieme, len je problém porozumieť čítanému textu a toto sa vyučuje aj na iných predmetoch,“ hovorí Róbert Janok, ktorý vyše dvadsať rokov učí matematiku na trebišovskom gymnáziu. Testy PISA sú postavené najmä na slovných úlohách. Podľa šéfa INEKO Petra Goliaša je cestou k úspechu predovšetkým zlepšovanie informovanosti rodičov o výsledkoch jednotlivých škôl. Len tak si môžu pre svoje dieťa vybrať čo najlepšie.

So správnym nastavením vzdelávacieho systému majú problém aj najvyspelejšie krajiny sveta. Podobné výsledky ako naši žiaci dosiahli aj americké, švédske, španielske či izraelské deti. Všetky uvedené krajiny pritom „nalievajú“ do vzdelávania viac financií ako my. „Napríklad Slovensko, ktoré vynakladá na žiaka približne 53-tisíc dolárov ročne, dosiahlo rovnakú úroveň ako Spojené štáty, ktoré investujú do vzdelania 115-tisíc dolárov na žiaka,“ uvádza sa v správe Slovensko ako dôkaz, že priamy vzťah medzi výdavkami na vzdelanie a výkonom žiakov neplatí.

 

Ázia vládne

Sedem najvyšších priečok rebríčku výsledkov z matematiky obsadili ázijské krajiny – Južná Kórea, Japonsko, Čína či Singapur. „V týchto krajinách školstvo pripomína niečo medzi kasárňami a týraním detí – žiaci sú v škole 14 hodín denne, popoludní tam spávajú a sú pod úžasným tlakom,“ vysvetľuje odborník na testovanie žiakov Vladimír Burjan. Kým v Japonsku či Kórei je úspech žiakov vecou spoločenskej prestíže, v Číne predstavuje dvere k novému životu.

„Dobrý výsledok môže maturantke zabezpečiť napríklad miesto v štátnej administratíve a plat, z ktorého uživí desať členov svojej rodiny,“ dodáva Burjan. Kombinácia tvrdej drezúry a silnej motivácie, ktoré sú za skvelými výsledkami žiakov, sú však podľa neho v európskych podmienkach nepredstaviteľné.