24.09.2013, 01:20

Čaplovič nezískal žiakov pre techniku

Gymnázium alebo stredná odborná škola, technika alebo jazyky? Ešte pred pár mesiacmi mal Michal Michalík ťažkú hlavu z toho, kde bude pokračovať v štúdiu po skončení základnej školy. „Otec mi radil elektrotechniku, aby som mal isté remeslo, mama bola skôr za gymnázium,“ hovorí dnes čerstvý prvák na Gymnáziu L. Novomeského v Bratislave. V prospech všeobecne zameranej školy napokon rozhodlo práve to, že sa neprofiluje na konkrétny smer. „Nie som ešte pevne rozhodnutý, čo chcem v živote robiť a z elektrotechniky by sa mi išlo na humanitnú vysokú školu ťažšie,“ hovorí. Dáta školských štatistikov hovoria, že humanitné smery uprednostní aj tento rok väčšina žiakov základných škôl.

 

Tlak voľby

Aj napriek osvete, ktorú venuje technike ministerstvo školstva na čele s Dušanom Čaplovičom sa budúci stredoškoláci sa vidia najmä na gymnáziách, obchodných a hotelových akadémiách, či ekonomických odboroch stredných odborných škôl. Vyplýva to z údajov Školských výpočtových stredísk o predbežnom záujme žiakov o stredné školy pre budúci školský rok. Na stredné školy sa podľa neho chystá vyše 44-tisíc detí, technický odbor plánuje len necelá tretina z nich. Ak si deti volia tento smer, potom ide predvšetkým o elektrotechniku, stavebníctvo a strojárstvo. Minister Čaplovič by chcel tieto školy podporiť, z eurofondov dá na ich skvalitnenie takmer sto miliónov eur. Od budúceho roka sa navyše na gymnáziá dostanú len deti s prospechom do 2,0. Po kvalitných technikoch volá aj trh. Firmy sa sťažujú, že odborné školy neprodukujú absolventov, ktorí by dokázali pracovať bez preškolenia.

 

Chudobný región

V Zákamennom na slovensko-poľskom pohraničí sú tiež najpopulárnejšie gymnáziá. „Zhruba 35 percent ide na klasické alebo bilingválne gymnázium a záujem je aj o obchodné akadémie,“ hovorí Helena Klimčíková, výchovná poradkyňa z miestnej základky. Deti, ktoré si vyberú odbornú školu plánujú podľa nej budúcnosť v miestnych rodinných fimách v drevovýrobe, učia sa za operátorov drevárskej výroby a stolárov. Dievčatá si vyberajú služby – kaderníctvo, kozmetiku.

„Od nás idú deti skôr na odborné školy,“ hovorí riaditeľka rimavskosobotskej základnej školy Alena Vontorčíková. Chudobný región podľa nej tlačí rodičov, aby náklady na vzdelanie detí tlačili dole – vysoká škola je už nad pomery. Chlapci sa chodia učiť za automechanikov, čašníkov a kuchárov, dievčatá si vyberajú hotelové akadémie a školy služieb. „Často tam chodia len preto, aby mali školu, nebaví ich to, dôležitejšie však je, že škola je blízko a neplatí sa za internát,“ dodáva.