01.07.2013, 00:00

Čaplovič chce viac peňazí na univerzity od firiem

Vysoké školstvo. Minister by rád videl na školách čo najviac peňazí súkromnej sféry.

Minister školstva Dušan Čaplovič. Snímka: TASR
Zdroj: TASR
Skriptá, z ktorých sa učia strojári z bratislavskej Slovenskej technickej univerzity, pomáhali vytvoriť inžinieri z automobilky Volkswagen. Firma okrem bratislavskej techniky podporuje aj košickú a žilinskú, a tiež Ekonomickú univerzitu v Bratislave – na prednášky posiela svojich odborníkov, pomáha vybaviť laboratóriá. „Každoročne ide o päťciferné sumy v eurách,“ opisuje finančnú podporu vysokých škôl hovorca firmy Vladimír Machalík.

Čo najviac peňazí zo súkromnej sféry by minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) rád videl na všetkých univerzitách.

Konkrétne kroky predstaví vo veľkej novele zákona o vysokých školách. „Objem financií od štátu by napríklad mohol byť viazaný na objem prostriedkov získaných zo súkromnej sféry,“ povedal HN zdroj z vedenia ministerstva.

Prudké zlepšenie
Štát dnes dotuje vysoké školy v závislosti od počtu študentov, ekonomickej náročnosti štúdia či výsledkov vo vede a výskume. V zanedbateľnej miere zohľadňuje napríklad uplatnenie absolventov na trhu práce, úspešnosť v získavaní vlastných zdrojov vôbec.

Napriek tomu sa školy v tomto ukazovateli zlepšujú – od začiatku minulého desaťročia, keď na ne štát previedol majetok a uvoľnil im ruky na získavanie vlastných zdrojov, sa objem financií zo súkromných zdrojov strojnásobil. „Podiel súkromných výdavkov v oblasti vysokoškolského vzdelávania v rokoch 2000 až 2010 na Slovensku významne stúpol z 8,8 na 29,8 percenta,“ hovorí štatistik sekcie vzdelávania OECD Joris Ranchin. Priemer OECD je o čosi vyšší – 32 percent. Tretinu zo súkromných zdrojov tvoria výdavky domácností, dve tretiny iné súkromné subjekty, najmä firmy.

Niektoré školy by pripravovanú zmenu privítali. „Súhlasím, že kritériá financovania je potrebné rozšíriť aj o mieru, v akej plnia tzv. tretiu misiu – spolupráca s podnikmi, inštitúciami a inými aktérmi v mieste a regióne svojho pôsobenia,“ tvrdí rektor Prešovskej univerzity René Matlovič. Na druhej strane je však podľa neho potrebné zo strany štátu prijať opatrenia, ktoré by stimulovali podniky. „Aby vo väčšej miere spolupracovali s vysokými školami a podieľali sa na financovaní výskumu, vývoja a rozvoja vzdelávacej a výskumnej infraštruktúry.“

Otázka ponuky
Firmy o spoluprácu so školami stoja, prekáža im však ich skostnatenosť a nepružnosť. „Kým sa akademici rozhýbu a poschvaľujú, čo treba, na všetkých potrebných úrovniach a orgánoch, budem mať sto rokov a sto konkurentov,“ posťažoval sa HN podnikateľ, ktorý skúsil spoluprácu s jednou zo slovenských techník, no nechcel byť menovaný. Väčšina oslovených firiem zatiaľ smeruje finančné injekcie skôr na perspektívnych študentov. „Spolupracujeme so študentmi pri písaní bakalárskych a diplomových prác, umožňujeme im zoznámiť sa v prevádzkach s výrobným procesom, organizujeme pre nich súťaže,“ hovorí Jozef Bačé z Kia Motors Slovakia.

„Prednášky, týždeň s praxou a podobne,“ hovorí aj šéf ľudských zdrojov v IT firme Soitron Tomáš Turkovič. „Ak chcú školy bližšie spolupracovať s firmami, musia im vedieť aj niečo ponúknuť. Či už byť schopné dodávať analýzy a riešenia situácií z praxe alebo kvalitných absolventov,“ dodáva Machalík z Volkswagenu.