Banskobystrickej fakultnej nemocnici sa podarilo okresať svoje dlhy, čo je v prípade štátnych zariadení pomerne výnimočné. V priebehu polroka znížila svoje záväzky po lehote splatnosti o vyše 3,2 milióna eur. Odborník však varuje, že úsporné opatrenia idú na úkor pacienta.
Hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje vyratúva, že za nižší dlh vďačia napríklad novému softvéru, ktorým sledujú čerpanie limitov ukončených hospitalizácií. „Nákupy liekov sa snažíme realizovať prostredníctvom elektronickej aukcie. Upravili sme po dohode s odbormi pracovné podmienky v kolektívnej zmluve. Otvorili sme vlastnú verejnú lekáreň.“
Minimum pre pacienta
Okrem toho podľa Maťašeje zaviedli aj prísne rozpočtové obmedzenia na spotrebu liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu.
Potvrdzuje to aj miestny lekár a odborár Jozef Baláž – vidí v tom však skôr problém. Tvrdí, že kvalita zdravotnej starostlivosti sa istotne nezlepšila. „Limity na spotrebu liekov pre hospitalizovaných pacientov neumožňujú podávať takú liečbu, ktorá je u konkrétneho pacienta najvhodnejšia a medzinárodne odporúčaná, ale ostáva sa na nevyhnutnom minime.“
Kvôli šetreniu podľa neho zanikla aj nepretržitá endoskopická pohotovosť pre pacientov s krvácaním z tráviaceho traktu. Počty sestier a sanitárov na oddeleniach sú na hranici personálnych normatívov a plošné šetrenie na mzdách prispelo k „zlej nálade“ medzi zdravotníkmi. „A to najmä tými, ktorí pracujú pre nemocnicu v službách a príslužbách. Čím viac hodín odpracujú, tým väčšmi sa ich šetrenie dotklo,“ dodal Baláž.
Plusové výsledky
Banskobystrické zariadenie je jedno z troch štátnych, ktorým sa darí znižovať svoje dlhy. Na liekoch a zdravotníckom materiáli ušetrili aj v košickej detskej nemocnici. Má byť za tým dôslednejšie monitorovanie zásob. Z minuloročnej straty – 341-tisíc eur, sa nemocnica k júnu tohto roka dostala do plusu 369-tisíc eur. „Podarilo sa nám znížiť náklady u externých dodávateľov uzavretím výhodnejších zmlúv. Prednostne uhrádzame záväzky voči dodávateľom najmä po lehote splatnosti. Zvýšili sme príjmy nemocnice zvýšením počtu ukončených hospitalizácií, ako aj iných zdravotných výkonov,“ uviedla riaditeľka Ingrid Urbančíková. Miestni lekári realitu v nemocnici odmietli komentovať.
Dlhší čas sa darí viesť vyrovnané hospodárenie aj nitrianskej nemocnici. Ostatné štátne zariadenia sú stále v mínuse, podarilo sa im však znížiť záväzky po lehote splatnosti.
Podľa analytika INEKO Dušana Zachara sa na tieto údaje však nedá úplne spoľahnúť, lebo štátne nemocnice ako príspevkové organizácie nemusia viesť transparentné účtovníctvo podľa štandardných pravidiel a nemusia sa podrobovať nezávislému auditu. „Komentovať priebežné výsledky je taktiež veľmi ošemetné, keďže môžu byť relatívne ľahko ovplyvnené rôznymi optimalizačnými účtovnými operáciami, jednorazovými príjmami, načasovaným rozpustením rezerv a podobne.“