Patrila medzi nemocnice s najhoršími hospodárskymi výsledkami. Na konci vlaňajška totiž skončila prešovská fakultná nemocnica v mínuse 7,7 milióna eur. Teraz však sľubuje lepší rok. Zakončiť ho chce v miernejšej strate 5,16 milióna. Docieliť to chce zmenami v obstarávaní či zefektívnením nákladov na mzdy.
Podobné optimistické odhady majú štátne zdravotnícke zariadenia po celom Slovensku. Vďaka tomu štát očakáva, že by sa tempo rastu dlhu malo znižovať. V závere roku 2015 by dokonca všetky nemocnice mali byť v pluse. „Nemocnice by nemali vytvárať nový dlh, a tým pádom by mali byť schopné začať uhrádzať staršie záväzky,“ povedala rezortná hovorkyňa Martina Lidinská. Podľa odborníkov však realita môže byť iná. A naraziť na ňu v konečnom dôsledku môže štátny rozpočet.
Kažimír s dlhom neráta
Kým na konci minulého roka skončili nemocnice s 365-miliónovým dlhom, v závere toho súčasného môže dosiahnuť o desiatky miliónov eur viac. „Celkový dlh aj so záväzkami v lehote splatnosti môže dosahovať zhruba 400 miliónov eur,“ povedal HN analytik Health Policy Institute Tomáš Szalay. Inštitútu pritom vyšli odhady aj vlani – na rok 2013 očakával dlh vyše 300 miliónov eur.
Takýto scenár by mohol byť problematický pre štátny rozpočet. Nemocnice bývajú označované každoročne ako jedna z jeho najväčších mín. Skepticky sa na ne najnovšie pozerá aj Európska komisia.
S akými dlhmi zdravotníckych zariadení počíta štát, rezort financií neprezradil. Podľa odborníkov zadlženie bude ďalej rásť. „Je pravdepodobné, že pri súčasnom nastavení budú nemocnice produkovať dlh aj naďalej. Toto je negatívnym rizikom pre vývoj štátneho rozpočtu,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž. Dodal, že ak sa nemocnice neoddlžia a ich záväzky budú ešte aj narastať, európsky štatistický úrad Eurostat nám zrejme nariadi zahrnúť dlhy do deficitu. Ten by tak však presiahol stanovených 2,6 percenta HDP a vláda by musela navrhovať ďalšie opatrenia, ako zlepšiť verejné financie.
Kažimírov rezort nateraz oddlžovať nemocnice nechce, pretože by išlo o nekoncepčný krok. „V čase, kedy sa stále zadlžujú, aj keď výrazne pomalšie ako v minulosti, je o ich oddlžovaní zatiaľ predčasné hovoriť,“ dodáva.
Nárast záväzkov
Oddlžovať zatiaľ nechce ani ministerstvo zdravotníctva Zuzany Zvolenskej. To poukazuje, že problémom nemocníc sú hlavne záväzky po lehote splatnosti z minulosti. „Na to, aby dokázali vyrovnať svoje záväzky bezodkladne, by už dnes museli byť extrémne ziskové,“ hovorí Lidinská. Nárast nového dlhu sa podľa rezortu však postupne znižuje.
INEKO toto tvrdenie vyvracia. „Ak sú čísla ministerstva zdravotníctva a štátnych nemocníc presné a hodnoverné, prišlo medziročne k väčšiemu rastu záväzkov po lehote splatnosti, teda zadlženosti štátnych nemocníc. Kým v roku 2012 narástol dlh štátnych nemocníc o vyše 72 miliónov eur, v minulom roku sa podľa údajov rezortu dlh zvýšil o vyše 95 miliónov eur,“ uvádza analytik Dušan Zachar.