V tomto roku už tretie, no nemenej dôležité voľby čakajú Slovensko už o osem dní. Voliť si v nich budeme nových primátorov, starostov či miestnych poslancov. Teda predstaviteľov, ktorí ľudí na miestnej úrovni ovplyvňujú najviac a ktorí majú najväčší podiel na tom, ako sa tomu ktorému kútu krajiny darí. Hospodárske noviny prinášajú prehľad, ako hospodária krajské mestá, čo ich trápi a kam sa pohli za ostatné roky.

Najotvorenejší

V rebríčku najviac otvorených samospráv vedie mesto Martin. A to podľa hodnotenia organizácie Transparency International Slovensko, keď jej ako najtransparentnejšej samospráve udelila 72 bodov z celkového počtu 100. Na druhom a treťom mieste sa umiestnili Prievidza a Rožňava. Ako najväčší skokan v hodnotených oblastiach, medzi ktorými bol prístup k informáciám, financie a nakladanie s majetkom, sa ukázal Vranov nad Topľou. Chvost rebríčka zas obsadili Veľký Krtíš, Štúrovo a Sabinov.

Hospodárenie zlepšil najmä Trenčín

V rokoch 2010 až 2013 najviac dokázali zlepšiť svoje hospodárenie mestá Trenčín, Trebišov a Lučenec. Vyplynulo to z rebríčka INEKO spracovaného na základe prepočtov a údajov ministerstva financií. Znamená to, že tieto mestá dokázali podstatne zlepšiť všetky alebo veľkú časť zo sledovaných ukazovateľov, ako sú celkový dlh mesta, dlhová služba, záväzky viac ako 60 dní po splatnosti, bilancia bežného a kapitálového účtu či okamžitá likvidita. Naopak, hospodárenie si spomedzi 50 sledovaných miest najviac zhoršili Nové Zámky, Banská Bystrica a Považská Bystrica.

Volia aj cudzinci

V aktuálnych komunálnych voľbách môžu voliť aj cudzinci. Podmienkami ich účasti sú len plnoletosť a trvalý pobyt v danej obci. Cudzinci sa volebnej komisii musia podľa zákona preukázať dokladom o pobyte pre cudzinca. Platí však, že rovnako ako zvyšok obyvateľstva môžu voliť len v mieste svojho trvalého pobytu. Napriek tomu tieto voľby patria k hlasovaniam s najvyššou účasťou. V tých ostatných, v roku 2010, prišlo k urnám 49,69 percenta voličov. Na porovnanie – do ostatných župných volieb v minulom roku sa zapojilo v Trenčianskom kraji 17,37 percenta voličov, pričom najvyššiu účasť dosiahol Banskobystrický kraj, kde hlasovalo 24,59 percenta ľudí.

Najzadlženejší je Vranov

Podľa analýzy INEKO z údajov za minulý rok pripadá na každého obyvateľa Vranova nad Topľou dlh 193 eur. Mesto na východnom Slovensku tak vedie v nelichotivej štatistike. Veľmi podobne na tom bol Prešov, kde je dlh na hlavu takmer totožný s Vranovom (192 eur). Nasledujú mestá Michalovce (149 eur), Bardejov (146 eur) či Košice (145 eur). Najmenej zadlžených občanov zas majú v Kežmarku a Poprade, kde suma nepresahuje päť eur. K mestám, ktoré si hospodárenie zhoršili najviac, patrí napríklad Púchov. A to najmä kvôli opatreniu, ktorým chcela samospráva zabrániť vymieraniu mesta. Tým, ktorí majú v meste trvalý pobyt a zároveň majú uhradené všetky poplatky, totiž po novom vracajú peniaze za daň z nehnuteľnosti.

Najrýchlejšie vymierajú Levice

Mestom, ktoré v porovnaní s predchádzajúcim rokom vymieralo najrýchlejšie, sa stali Levice. V nich poklesol počet obyvateľov medziročne o 639 osôb. Len tesne za nimi ostali Nové Zámky (s poklesom o 627 ľudí) a Brezno (pokles 370 ľudí). Paradox je, že na popredné priečky v poklese obyvateľstva sa zaraďuje aj hlavné mesto. A to obzvlášť mestské časti Petržalka a Staré Mesto. Na celkových počtoch sa totiž odráža, že mnohí ľudia si aj po prisťahovaní do Bratislavy nechávajú nezmenený trvalý pobyt. Aj preto pri ostatnom sčítaní obyvateľstva poklesol oficiálny počet obyvateľov Bratislavy na 413-tisíc, hoci ešte v roku 2010 tu v hlavnom meste žilo oficiálne 433-tisíc ľudí.

Eurofondom kraľuje Bratislava

Napriek tomu, že Bratislavský kraj má obmedzený prístup k eurofondom, práve hlavné mesto vyčerpalo za ostatných desať rokov najviac peňazí z Bruselu. A to až 1,14 miliardy eur. Ďalšími v poradí boli Košice (81,84 milióna eur) a Žiar nad Hronom (34,5 milióna eur). V rebríčku najúspešnejších dedín sa na prvom mieste umiestnil Beckov (2,97 milióna eur), v ktorom sa najväčšia časť sumy minula na rekonštrukciu známeho hradu a budovanie ciest a chodníkov. Ďalšími obcami, ktorým sa darilo, boli Čaňa a Lietavská Lúčka. Našli sa aj prípady, keď mesto došlo k dočasnému zákazu využívania peňazí Európskej únie. Príkladom je Sliač, ktorý dostal trojročný zákaz pre spory so Sociálnou poisťovňou, ktoré doteraz neboli urovnané.

Najvyššie dane sú v hlavnom meste

Nadpriemernú daň z nehnuteľnosti platia ľudia na Slovensku v 40 percentách okresných miest. Podľa rebríčka Podnikateľskej aliancie Slovenska majú kvôli nim najhlbšie do vrecka Bratislavčania, za ktorými nasledujú obyvatelia Senice, Malaciek, Piešťan, Myjavy, Púchova či Levíc. V aktuálnom roku však už väčšina miest s daňami nehýbala, keďže podľa analytikov ide o citlivú tému najmä v predvolebnom období. Mestá si okrem dane za dom či byt môžu samy určovať aj výšku poplatkov za psa či odvoz odpadkov. V rebríčku výšky daní pre podnikateľov s veľkou výrobnou halou vedú Púchov, Bratislava a Žiar nad Hronom. Naopak, najmenej zaplatia v Medzeve či Medzilaborciach.

Rozhodnúť môže jediný hlas

Má osem obyvateľov a deväť štvorcových kilometrov. Obec Príkra v okrese Svidník, ktorá je len pár kilometrov od hraníc s Poľskom, je v týchto voľbách okrsok s najmenším počtom voličov. Za starostu v nej kandiduje iba súčasný starosta – Ján Brenišin (Smer-SD). Okrem neho majú obyvatelia zvoliť ešte ďalších troch poslancov do obecného zastupiteľstva. Podobne sú na tom aj ďalšie slovenské malé obce Šarbov (okres Svidník) s dvanástimi obyvateľmi či Havranec (takisto Svidník). Aj v tých platí, že kandiduje jeden starosta, okrem ktorého sa volia ďalší traja poslanci. Podľa ministerstva vnútra je na Slovensku až 1138 obcí s počtom obyvateľov do 500.

Voľby v číslach

Predpokladané náklady na voľby:9,89 milióna eur

Rozoslané oznámenie o čase a mieste konania volieb: 4 540 520 ks

Príručka pre voľby do orgánov samosprávy obcí s poznámkami pre aplikačnú prax:33 000 ks

Pokyn pre voľby do orgánov samosprávy obcí:33000 ks

Metodický pokyn na spracovanie výsledkov hlasovania:33 000 ks

Informácia pre voliča:18 000 ks

Preukazy pre členov a zapisovateľov volebných komisií:105 000 ks

Obálky:4622 210 ks

Veľká volebná schránka: 5 965 ks

Prenosná volebná schránka:6 109 ks

Zásteny:7 517 ks

Pásky na zapečatenie volebných schránok:6 067 ks

Osvedčenie o zvolení:48 500 ks