15.11.2014, 10:42

Zastavme oligarchov a neschopnosť. Redaktori HN vysvetľujú, prečo pôjdu voliť

Komunálne voľby sú v plnom prúde. Prečítajte si, čo trápi novinárov Hospodárskych novín v ich meste a prečo pôjdu voliť.

Vladimír Turanský,
Bratislava
editor prílohy Podnikanie

Keď som nedávno prišiel do servisu objednať si opravu auta, stretol som tam aj jedného mediálne známeho človeka z bratislavského magistrátu. Priateľsky sa zvítal s technikom, ktorý mu sľúbil, že na jeho vozidlo sa hneď pozrú. Ja som musel počkať, objednať sa a prísť o dva či tri dni. Už vtedy som si pomyslel, že okrem hriešne zanedbaných ciest v Bratislave jej zamestnanci by mali „opraviť“ aj svoju etiku. 
Názor na nich som nezmenil ani po predvolebnom finiši v oprave niektorých ciest v centre mesta či Petržalke. Ani po nedávnom „zázračnom“ spojazdnení (len) dvoch električkových liniek na hlavnú železničnú stanicu, ktorá je vzhľadom a službami hanbou Bratislavy a Slovenska. Ja si želám radikálnu, no premyslenú a poctivú zmenu. Preto nebudem voliť kontinuitu. Hoci jeden z mojich kolegov múdro poznamenal, že dôležitejšie je to, čo ten človek urobil dobré teraz, a nie to, čo pred 25 rokmi. Ja mu však chcem dať teraz na to šancu. 
 

Peter Blaško,
Trenčín
šéfeditor HNonline.sk

Prečo ísť voliť? Odpoveď je úplne jednoduchá: Výsledky komunálnych volieb totiž majú bezprostredne najväčší vplyv na život ľudí. Jasným príkladom je aj riešenie kľúčového problému v Trenčíne – dopravy. Po nekonečných ťahaniciach by sa v budúcom roku mali Trenčania dočkať druhého cestného mosta cez Váh. Následne príde na rad nevyhnutná oprava Starého mosta a takisto na dopravné zmeny v centre mesta súvisiace s výstavbou železničnej trate. Bude len na šikovnosti vedenia mesta, aby po všetkých zmenách dokázalo odstrániť dopravný chaos, ktorý v meste vládne. Od zvoleného primátora a zvolených poslancov tiež očakávam, že sa dokážu postaviť ďalším výzvam, ktorým mesto čelí. Jednou z nich je aj rozvoj športu v meste. Verím, že po voľbách už nebudú stáť v ceste novému futbalovému štadiónu nejaké nezmyselné osobné problémy medzi primátorom a poslancami. Aj ja osobne sa pokúsim voliť tak, aby malo na čele ľudí, za ktorých sa Trenčania nebudú musieť pred ostatným Slovenskom hanbiť. Pri pohľade na niektorých kandidátov totiž takýto stav hrozí.

Zuzana Bányi,
Nitra
editorka prílohy Startupy

Výsledok predošlých komunálnych volieb bol pre Nitru veľmi špecifický. Vtedajšiemu primátorovi sa po prvý raz podarilo svoj post obhájiť. Otázka ostáva, či sa mu to podarí aj tentoraz. Jeho najvážnejší protikandidát a finalista volieb do VÚC svoju kandidatúru krátko pred voľbami odvolal. Ostatní, menej známi kandidáti však pravdepodobne veľa vody nenamútia. Pre tradične nízku účasť na komunálnych voľbách rozhodnutým voličom ostáva sústrediť sa na voľbu poslancov do mestského zastupiteľstva, kde má súčasný primátor takmer úplnú podporu. Za posledných 8 rokov sa v Nitre veľa podarilo, napríklad otvorený Chrenovský most, dokončený diaľničný obchvat, nové možnosti bývania, väčší počet kultúrnych a spoločenských udalostí v meste, multifunkčné ihriská či 2. miesto v rebríčku hospodárenia krajských miest INEKO. K spokojnosti však obyvateľom chýba vyriešenie niekoľkých, už notoricky známych problémov, ako sú oživenie pešej zóny a centra mesta, lanovka na Zobor (tradičný predvolebný sľuby azda každého kandidáta v Nitre), vyriešenie nedokončenej stavby obchodno-športového a zábavného centra na nábreží rieky, rekonštrukcia ostatných dvoch mostov v centre mesta či opustené a dlhodobo neriešené kasárne pod Zoborom. Nové vedenie mesta sa bude musieť vyrovnať so stúpajúcou demografickou krivkou a zároveň s poklesom počtu obyvateľov, ako aj paradoxne s nedostatkom miest v materských škôlkach. Medzi nové potreby obyvateľstva pribudol záujem vybudovať na nábreží rieky rekreačnú zónu. Najpálčivejším problémom naďalej ostáva parkovanie, ktoré je v centre čiastočne pokryté garážami nákupných centier, no potrebné je ho vyriešiť najmä na sídliskách.

Zuzana Kullová,
Žilina
editorka prílohy Poradca

K Žiline mám osobitný vzťah, keďže pochádzam z tohto regiónu, študovala som tu a dodnes tam žije aj moja rodina.  Preto možno pozornejšie ako v iných regiónoch sledujem práve tento kraj. Väčšina z deviatich primátorských kandidátov sa prezentuje ako nezávislí. Najviac mi z nich utkveli v pamäti dve známe tváre. Prekvapuje ma kandidát, ktorý už pred pár rokmi držal žilinské „žezlo“ a ukazoval, ako vážne to s týmto mestom myslí, a teraz by si rád svoje primátorovanie opäť zopakoval. Tomu sa povie snaha o opätovný návrat. Žilinčanov podľa mňa nemá veľmi čím prekvapiť, na druhej strane vedia odhadnúť, do čoho „idú“. Druhý kandidát spĺňal pre mňa to, čo od primátora v princípe očakávam – korektnosť, čestnosť, vzťah k mestu i ľuďom. Pár dní pred voľbami však v športovom duchu odstúpil so slovami: „Na niektoré veci jednoducho nemám žalúdok.“ To, kto skutočne získa kreslo žilinského primátora, je v rukách Žilinčanov. Mal by to byť ten, kto najviac spĺňa ich predstavy a o kom vedia, že sa na neho môžu obrátiť nielen v čase volieb. Žilina potrebuje, aby mal srdce i rozum na správnom mieste.

Miroslav Pejko,
Banská Bystrica
editor ekonomického oddelenia

Záujem o komunálnu politiku v Banskej Bystrici je v porovnaní s ostatnými mestami na Slovensku podpriemerný. Svedčí o tom nízka účasť vo voľbách, ktorá pred štyrmi rokmi nedosiahla ani 40 percent. Bolo by naivné si myslieť, že počas nastávajúceho víkendu Bystrica prekvapí. Od pádu komunizmu metropola stredného Slovenska upadá stále do hlbšieho spánku. Mladí ľudia húfne odchádzajú za lepšími podmienkami a mesto stráca svojho ducha. Obyvatelia sú voči dianiu v meste apatickí, čo otvára priestor pre rôznych politikov, ktorí nepohrdnú lákavou možnosťou rozhodovať o prerozdelení podielových daní. Nasledujúce voľby však majú jasného favorita. Súci protikandidát sa prakticky nenašiel. Banská Bystrica bude preto od pondelka opäť červená. 

Marek Nemec,
Prešov
regionálny redaktor

Z pohľadu novinára poznám zákulisie komunálnej politiky. Vytvorila sa tu veľká pavučina vzťahov a napojení, ktoré treba pretrhnúť. Pre rozvoj mesta sa toho v minulosti spravilo dosť, ale nastal čas dať šancu novým nápadom. Nepáči sa mi ale napríklad to, že veci, s ktorými sa roky nedalo pohnúť, pár mesiacov či týždňov pred voľbami menia svoju tvár k lepšiemu. Rovnako sa mi nepozdáva, keď rozhádané osoby odrazu nájdu spoločnú reč. Pritom je jasné, že im nejde o dosiahnutie skutočných hodnôt a cieľov, ale len o prostriedok, ako si získať priazeň voličov. S ľuďmi treba komunikovať neustále, nie sa im otáčať chrbtom a presadzovať svoje záujmy z pozície moci. Voľby preto vnímam buď ako vyjadrenie spokojnosti alebo ako možnosť povedať nie. Ja hovorím – stačilo. Nech príde nový elán, nové nápady, nový prístup a s nimi i noví ľudia.


Marek Poracký,
Košice
redaktor ekonomického oddelenia

Viete, kde je 22 mestských častí, pričom nerozhodujú ani o tom, kde sa pokosí tráva? A zároveň je tento počet suverénne najvyšší na celom Slovensku? Je to v metropole východu, v Košiciach. Tak tento problém bude musieť nový, respektíve staronový košický primátor v nasledujúcom období vyriešiť. Aktuálnemu šéfovi mesta sa to nepodarilo, hoci snahy o vyriešenie z môjho pohľadu tohto najpálčivejšieho problému boli. Cesta z tohto marazmu je jednoduchá. Stačí, keď nový primátor im dá moc a viac peňazí. Úplne by teda stačilo, aby práve starosta na Furči či v Ťahanovciach mohol rozhodnúť o tom, že trávu bude kosiť päťkrát do roka a nebude sa musieť spoliehať a prosiť mestskú firmu. A keď to jednoducho nepôjde, mestskú časť zruším. Veď načo mi je starosta, ktorý nevie rozhodnúť ani už o spomínanej tráve? Nanič. Košice sú veľké mesto a majú väčšie či menšie problémy, ktorý nový, respektíve staronový šéf mesta bude musieť riešiť. A preto pôjdem voliť, aby sa ten najpálčivejší problém z môjho pohľadu vyriešil.