15.11.2013, 00:00

Kaliňák chce škrtnúť tisícky úradníkov

Reforma verejnej správy. Prepúšťanie sa najviac dotkne zamestnancov štátu v Bratislave.

Tisíce štátnych úradníkov prídu o prácu. Pre HN to potvrdil minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) tesne po diskusnom fóre HNClub o reforme verejnej správy ESO. Najviac ohrození sú podľa neho ľudia, ktorí pracujú v Bratislave v štátnych podnikoch, vo výskumných ústavoch či fondoch. „Hlavne sú to úrady, ktoré existujú samy pre seba. Vytvorili sa úspešným úradníckym presadzovaním dôležitosti každej agendy,“ vyhlásil minister. Tieto úrady by sa mali zlúčiť alebo zrušiť. O aké presne ide, nechcel konkretizovať. Prepúšťanie by sa malo začať budúci rok.

Nepotrební úradníci majú spadať najmä pod rezorty školstva, hospodárstva či pôdohospodárstva. Podľa Kaliňáka spolu hovoria o tom, kde by mohli ísť s počtami zamestnancov dolu a či to bude tisícka, dve tisícky alebo tri tisícky. „Máme o niekoľko miliónov nižší rozpočet a preto musíme hľadať možnosti ako efektívne fungovať,“ reagoval hovorca agrorezortu Peter Hajnala.

 

Akú sumu môže štát rušením úradov a následne prepúšťaním ušetriť, minister vnútra nepovedal. Podľa poslanca Miroslava Beblavého (SDKÚ-DS) však jeden štátny úradník stojí ročne približne 10-tisíc eur. Tí, ktorí majú funkcie, dva-až trikrát toľko. „Ak by sa to podarilo, došlo by k úspore v desiatkach miliónov eur,“ hovorí s tým, že Kaliňákovmu ambicióznemu plánu zatiaľ neverí. Opatrný zostáva aj riaditeľ INEKO Peter Goliaš, podľa ktorého by sa malo škrtanie miest posúdiť len na základe vopred predloženej analýzy. „Kde je na to aký priestor, sa nedá povedať od zeleného stola.“

Škrtať sa bude pravdepodobne aj medzi top úradníkmi. Podľa Kaliňáka je totiž veľa úradov, kde na jedného šéfa pripadajú len traja či štyria podriadení. Za „špecialitu“ považuje Úrad na ochranu osobných údajov, kde má jeden šéf 1,1 pracovníka. Minister zdôraznil, že v ideálnom prípade by na jedného manažéra malo pripadať deväť zamestnancov. „To spĺňa jedine Najvyšší kontrolný úrad s podielom 9,4.„Aj my na ministerstve vnútra máme iba 8,1, čiže máme čo robiť,“ priznal minister.

Priveľa údržbárov

Mnohé úrady majú podľa ministra aj vysoký podiel obslužného personálu. Najhoršie sú slovenské vysoké školy, kde sa podiel takýchto pracovníkov pohybuje od 33 až po 42 percent. Odstrániť to majú logistické centrá, ktoré vznikli v rámci reformy ESO. „Robíme údržbárov a logistiku pre 50-tisíc zamestnancov ministerstva vnútra. Je už v zásade jedno, či tento počet narastie na 70-tisíc.“ Svoje služby chce minister Kaliňák ponúknuť nie len slovenským univerzitám, ale aj mestám a obciam.

Šetrenie štátu však môže vyzerať aj inak. Kaliňák pripustil, že niektoré služby by mohli prevziať súkromníci. Ako príklad uviedol Puncový úrad. Ten dnes spadá pod ministerstvo hospodárstva a vykonáva dohľad nad trhom s drahými kovmi. „Mohlo by ísť o licencované podnikanie subjektu, ktorý poskytuje služby občanom a zároveň si z toho robí vlastné živobytie na základe licencie. Štát by tým pádom nemal náklady,“ vysvetľuje minister.

Politizácia štátnej správy

Bývalý predseda Úradu pre štátnu službu Ľubomír Play vysvetlil, že reforma ESO nie je nič unikátne a Slovensko kopíruje postupy, ktoré využívajú desaťročia súkromné korporácie či niektoré iné krajiny. „Je to krok správnym smerom. Nič iné nám neostáva,“ hovorí.

Reforma však môže podľa odborníka stroskotať na tom, že sa zatiaľ nerieši kvalita samotných úradníkov. Poslanec Beblavý navyše vyčíta, že reforma rieši to menej podstatné, keď napríklad obchádza prebujnenú komunálnu sféru, kde na malom Slovensku funguje až 2900 obcí. Poslanec je tiež presvedčený, že návrat k modelu okresných úradov znamená zvýšenie politizácie štátnej správy. „To, čo sme urobili touto reformou, je, že sme všetky úrady zlúčili pod prednostu, ktorý je dnes politickou pákou Smeru v regióne,“ vyhlásil.