18.11.2013, 09:24

Priaznivci ma mali za víťaza, voliť neprišli

Kandidát a súčasný župan Zdenko Trebuľa (Smer-SD, Most-Híd, SMK) pre HN:

Prečo ste nedokázali v prvom kole zopakovať volebný výsledok spred štyroch rokov?

Jednak bola o päť percent nižšia účasť a bolo aj veľmi veľa kandidátov. Treba si uvedomiť, že ôsmi ďalší kandidáti získali až štvrtinu hlasov. Ďalšiu štvrtinu mal pán Bauer a necelú polovicu ja. Na vidieku som pritom dosiahol v každom volebnom obvode výrazný výsledok nad päťdesiat percent. Horšie to dopadlo v Košiciach, kde som prehral o necelých šesťsto hlasov s pánom Bauerom. Je to aj odraz atmosféry vo veľkých mestách. V Bratislave pravica dosiahla zatiaľ veľmi výrazný úspech. Myslím, že tento syndróm zafungoval aj v Košiciach.

Budete nejako korigovať kampaň?

To sú veci, o ktorých nahlas hovoriť nebudem. Podľa našich zistení veľmi veľa mojich priaznivcov nešlo voliť. Vznikla všeobecná atmosféra, že som jasný víťaz. To je tiež jeden z momentov volebného výsledku.

 

Budete sa teda snažiť mobilizovať.

Samozrejme.

 

V čom ste lepší kandidát ako Rudolf Bauer?

Osobne ma zaujalo jeho heslo Zmena a slušný život. Je v komunálnej, regionálnej a veľkej politike 23 rokov. Keby to povedal niekto nový, tak sa s tým možno stotožním. V tomto prípade však nie. Ja som v politike kratšie o nejakých deväť rokov.

 

 

Pre voľbami ste vyhlásili, že sa vám podarilo splniť celý volebný program. Čo považujete za najväčší úspech?

Podarilo sa nám získať veľmi veľa prostriedkov na opravu a rekonštrukciu ciest. Cestná sieť v našom kraji je pritom postavená na cestách druhej a tretej triedy, ktoré máme na starosti. Celkom je ich 1955 kilometrov,317 kilometrov je ciest prvej triedy a pred týždňom bola otvorená prvá rýchlostná cesta v dĺžke 14 kilometrov. Dvojky a trojky sú pritom zaťažované nadmernou dopravou, predovšetkým nákladnou. Je dôležité ich udržovať vo vyššej kvalite a myslím, že sa nám to darilo relatívne slušne.

Veľmi silno sme prispeli k projektu Európske hlavné mesto kultúry, kde sme boli výrazným partnerom mesta Košice. Podarilo sa nám vytiahnuť programovú časť do celého kraja. Investovali sme 6,5 milióna eur z vlastných zdrojov a 10,5 milióna eur získaných dotácií na rekonštrukciu našich kamenných kultúrnych inštitúcií.

 

Najväčšia kritika voči vám smeruje za kroky, ktoré ste v zastupiteľstve presadili, pokiaľ ide o nemocnicu v Michalovciach. Prečo bolo nevyhnutné tesne pred voľbami zmeniť dlhodobý prenájom na formu akciovky?

Táto vec sa spolitizovala. Treba povedať, že ide o memorandum o vzájomnej spolupráci, ktoré nemá žiadnu právnu účinnosť. Prenajímateľ našich nemocníc (Svet zdravia, pozn. red.) sa zaviazal do štyroch mesiacov spracovať štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá by mala v konečnom dôsledku povedať výhody a nevýhody toho, čo sa chystá robiť. Všetky následné kroky pôjdu cez zastupiteľstvo.

 

Noví poslanci môžu transformáciu nemocnice na akciovú spoločnosť ešte zmeniť?

Samozrejme. Len sa potom pýtam, kto nemocnicu dostavia. Toto je privátny investor, nie štát.

 

Opozícia memorandum označuje za privatizáciu.

Jednoznačne to odmietam. Spájam to vyslovene s voľbami. Je to politický ťah. Nič viac a nič menej. Nám sa podarilo nájsť investora, ktorý chce vyriešiť a vysoko skvalitniť zdravotnú starostlivosť v Michalovciach a okolí. Nech opozícia povie, aké má riešenie. A odkiaľ na to chce zobrať peniaze.

 

Pred voľbami sa voči vám mobilizovali na internete učitelia kvôli prepusteniu košického učiteľa Ota Žarnaya.

Neviem, prečo sa voči mne vyhraňovali. Stredné školy majú právnu subjektivitu. Dali sme preskúmať toto rozviazanie pracovného pomeru z organizačných dôvodov. V rámci našich stredných škôl sa v tomto období znižoval počet pedagogických a nepedagogických zamestnancov o 130. Na Obchodnej akadémii na Polárnej ulici v Košiciach o piatich. A riaditeľ školy rozhodol o tom, že medzi nimi bude aj pán Žarnay. K právnemu pochybeniu tu neprišlo.

 

Niektorí učitelia to vnímajú tak, že učiteľ bol potrestaný za kritický postoj, keď poukázal na nehospodárne nakladanie s peniazmi školy. Stojíte za riaditeľom školy?

Ja im to neberiem. Nemám právny spôsob, aby som v tejto veci zasiahol. O tom môže rozhodnúť len súd.

 

Bolo šťastné, že pán Žarnay bol prepustený?

Nestojím ani za riaditeľom školy, ani za pánom Žarnayom. Fakt je, že podľa kontrolnej skupiny tam bola v posledných piatich mesiacoch neprimeraná suma právneho zastúpenia. Toto aj zastupiteľstvo vytklo škole. Ale to nebol dôvod, aby sa voči škole konalo iným spôsobom. Nedám sa dotlačiť k tomu, aby som sa staval k tejto otázke politicky. Som právnik a budem sa chovať pragmaticky.

 

Premiér Robert Fico teraz opäť naznačil možnú zmenu v regionálnom členení Slovenska, presadzuje model 3+1 kraj. Viete si predstaviť opätovný vznik Východoslovenského kraja?

Treba v celej krajine urobiť jednu serióznu analýzu verejnej správy ako takej a na základe toho sa potom rozhodovať. Či sa vrátiť k župnému systému, ale potom by nemali existovať okresy, len 16 historických žúp. Alebo sa vrátiť k trom krajom plus hlavné mesto, alebo ponechať tento systém. Ale znova opakujem, rozhodovať sa až na základe analýzy.

 

Vy si teda viete predstaviť zmenu členenia krajov?

Som hlboko presvedčený, že tu treba zásadnú reformu. Seriózne analýzy určite prinesú aj nový pohľad.

 

Dokázal by Marián Kotleba uspieť v Košickom kraji tak, ako uspel v Banskobystrickom?

Moje okolie ma pozná, že najprv skúmam príčiny a potom sa snažím hľadať opatrenia, aby sa veci systémovo riešili. Otázka je, či sa týmito príčinami niekto do hĺbky v posledných rokoch zaoberal. Ale to nie je len otázka Slovenska. Je to problém celej Európy.

 

Ako môže predseda Košického samosprávneho kraja pomôcť riešiť rómsku otázku?

Vzdelávať, vzdelávať, vzdelávať. To, čo je naša kompetencia. Poviem to len na príklade jednej školy. Stredná odborná škola technická na Kukučínovej ulici v Košiciach má päť elokovaných pracovísk v lokalitách so žiakmi zo znevýhodneného prostredia, kde naši učitelia chodia za dvesto rómskymi žiakmi. A takých škôl máme viac. Chceme ich vytvárať aj naďalej, pretože pri očakávanom vzostupe demografickej krivky v nasledujúcich rokoch bude rásť počet žiakov práve zo sociálne znevýhodneného prostredia.