30.12.2014, 18:23

Otázkou referenda sa stala hlúposť, kritizuje Chmelár

V čase, keď sa rôzne občianske iniciatívy snažia na Slovensku prehlbovať demokraciu, vrátane demokratizácie samotného referenda, je podľa rektora Akadémie médií Eduarda Chmelára veľmi nešťastné, ak je tento nástroj priamej demokracie zneužívaný na otázku, ktorej cieľom je rozoštvávanie spoločnosti.

„Prečo na Slovensku neuspeli referendá, ktoré by mali za cieľ odobrať nakradnutý majetok, zmeniť volebný systém, sfunkčniť niektoré iné otázky, na ktoré politici nemajú odvahu. Ako je možné, že v tejto atmosfére, keď sú ľudia už takí nahnevaní a frustrovaní z toho, čo sa tu deje, si po prvý raz vyberú za otázku s prepáčením takú hlúposť, ktorou chcú dva mesiace traumatizovať túto spoločnosť?“ opýtal sa Chmelár v diskusnej relácii Politika tu a teraz na TABLET.TV.

Otázky, ktoré referendum rieši, sú podľa Chmelára už vyriešené v ústave a zákone o rodine, referendum len útočí na konkrétnu skupinu slovenských občanov. „Považujem to za nehorázne a neúctivé k určitému typu osôb, ktoré nikomu nič nerobia. Nemusíte mať radi gejov, lesbičky, kohokoľvek, ale minimálne rešpektovať to, že na rozdiel od pedofilných kňazov, toto nie sú ľudia, ktorí niekomu ubližujú,“ tvrdí Chmelár. Dodal, že ak je referendum nástrelom na vznik novej politickej strany, ľudia by to mali čím skôr prehliadnuť.

Publicista Juraj Hrabko dodal, že ak v dôsledku referenda vznikne nová kresťanská politická strana, môže byť ohrozená parlamentná budúcnosť KDH. „Aj z môjho pohľadu zákon o rodine hovorí, čo je manželstvo, adopcie nie sú povolené, z troch otázok, čo referendum žiada, nemáme splnenú jednu a kvôli tomu usporiadať referendum sa mi zdá byť zbytočné. Na druhej strane, rešpektujem vôľu zhruba 400-tisíc ľudí, ktorí to podpísali. Splnili podmienky, ktoré garantuje ústava a prezident ho vyhlásil. Treba to rešpektovať, aj keby za tým bola povedzme snaha založiť politickú stranu,“ povedal Hrabko.

Za kľúčovú otázku však nepovažuje samotný obsah referenda, ale rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o ňom. „Je škoda, že sa o náleze Ústavného súdu nevedie hlbšia debata. ÚS opäť raz prelomil, alebo doplnil ústavu, keď v nej vyložil to, čo v nej explicitne uvedené nie je. Doteraz sme boli v tom, že Národná rada je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom v Slovenskej republike, po rozhodnutí ÚS, ktorý skúmal referendum, to už neplatí. Dal právomoc referendu mať zákonodarnú aj ústavnú iniciatívu,“ konštatoval Hrabko.

Súvisiace články