Keď v roku 2009 ministerstvo školstva Jána Mikolaja (ex-SNS) odmietlo Ľubomírovi Machovi žiadosť o grant za vyše milión eur, len mávol rukou. „Trikrát sme ho podávali a neuspeli sme,“ hovorí fyzik. Majiteľ firmy Kvant, ktorá vznikla na akademickej pôde bratislavského „matfyzu“, dnes exportuje do 50 krajín sveta laserové zariadenia vlastnej výroby.
V boji o podporu štátu firma neuspela – na rozdiel od spoločností z portfólia finančnej skupiny Penta, či firmy, ktorú médiá spájajú s SNS.
Chyba na chybe
Inšpektori Najvyššieho kontrolného úradu dnes hovoria, že všetko mohlo byť inak. „Našli sme 15 systémových nedostatkov a 392 nedostatkov pri hodnotení kontrolovaných projektov,“ tvrdí kontrolórka úradu Ľubica Gazdová.
NKÚ pod jej vedením skontroloval úspešné žiadosti o podporu aplikovaného výskumu, ktoré firmy a univerzity podali ministerstvu v rokoch 2009 až 2011. Bolo ich vyše päťdesiat, v celkovej sume 143 miliónov eur. Výsledky boli podľa nej veľmi závažné. „Hodnotenia vo viac ako tristo prípadoch nezodpovedali údajom uvedeným v projektoch.“
Napríklad firma získala plný počet bodov za počet registrovaných patentov, hoci žiadne nemala. Či pochybili hodnotitelia, alebo body prepisoval niekto vyššie postavený, pritom nie je možné zistiť. „Hodnotiace hárky nie sú opatrené žiadnymi ochrannými prvkami, ktoré by zabraňovali neskoršej manipulácii s nimi,“ uzatvára Gazdová. „Nechápali sme spôsob hodnotenia hodnotiteľmi,“ spomína na hodnotenie svojho projektu spektroskopie v priemysle Mach.
O vlások
Neúspešné projekty od úspešných pritom delila len polovica bodu. V rovnakom kole ako Machova firma Kvant neuspela ani slovenská high-tech jednotka Sygic, ktorá dnes dodáva navigácie do smartfónov takmer na celom svete a vlani dosiahla obrat desať miliónov eur. Viac šťastia mali napríklad firmy, ktoré ovládali ľudia pohybujúci sa v blízkosti politikov. Až dva granty z desiatich získali firmy Penty. Eseročka Alpha medical patológia získala na zavedenie molekulárnej medicíny do liečby civilizačných ochorení 2,7 milióna eur, ďalších 2,2 milióna eur získala spoločnosť Vita-Test na výskum vplyvu životosprávy na psoriázu.
Obe spoločnosti v tom čase patrili do holdingu Alpha medical, ktorý vlani Penta predala. IT firma Emel Bratislava, ktorá získala 1,2 milióna na štruktúrovanie dát, mala zase podľa Trendu blízko k SNS. Týždenník zverejnil, že súčasný predseda strany Andrej Danko v minulosti Emelu zakladal dcérske firmy. „Spolupracujem s advokátskou kanceláriou pána Danka už 6 – 7 rokov, ale so SNS ani inými stranami nič nemám,“ odmieta prepojenie majiteľ Branislav Hamaš.
Nepovieme, kto pochybil
Ako je možné, že hodnotitelia prideľujú body „od buka do buka“? A kto projekty boduje? „Aby to spriaznený subjekt dostal, musí to niekto ,správne‘ obodovať, vyhodnotiť, a na to sú účelovo vyberaní ľudia,“ tvrdí odborník na eurofondy Ján Rudolf. Vyžiadali sme si od ministerstva školstva a rezortnej agentúry pre štrukturálne fondy zoznam všetkých hodnotiteľov, a tiež osoby, ktoré boli zo zoznamu vyžrebované na samotné hodnotenie – na tzv. shortlisty. „Agentúra nie je oprávnená ich sprístupniť, nakoľko je povinná dodržiavať zákon o ochrane osobných údajov,“ tvrdí Gabriela Skalická z agentúry.
„Pokiaľ ide o projekty na európskej úrovni, hodnotitelia sa bežne zverejňujú,“ krúti hlavou hovorca Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik.
Čo s tým?
Firma Kvant proti výsledkom nikdy neprotestovala. „Nechali sme to tak, treba sa pozerať dopredu,“ vysvetľuje Ľubomír Mach. Dianie v rezorte však zaujalo políciu, ktorá spomínanú kontrolu NKÚ iniciovala. „Polícia sa uvedenými informáciami zaoberala, no preverovaním sa nezistil žiaden trestný čin,“ uviedol policajný hovorca Michal Slivka.
Minister školstva Dušan Čaplovič po príchode na ministerstvo avizoval sprísnenie pravidiel v oblasti schvaľovania eurofondov. „Pri každom projekte sa robí priebežná kontrola pred uvoľnením peňazí, a potom sa kontrolujú tieto projekty aj z pohľadu realizácie prác a oprávnenosti výdavkov,“ dodáva hovorca Michal Kaliňák. Priebežná kontrola sa však vzťahuje až na schválené projekty. Ako chce rezort zabrániť „chybám“ pri výbere, ministerstvo neodpovedalo.
Postreh HN
S výberom hodnotiteľov mám aj ja vlastnú skúsenosť. Hneď v prvom roku práce pre Hospodárske noviny som sa prihlásil medzi hodnotiteľov projektov financovaných z operačných programov zverených ministerstvu školstva. Odvtedy – za približne šesť rokov a najmenej 57 kôl hodnotenia výziev v rámci operačných programov Vzdelávanie a Výskum a vývoj som bol oslovený s otázkou na ochotu zúčastniť sa procesu hodnotenia štyrikrát, do shortlistu som sa cez žrebovanie nedostal ani jediný raz.