21.02.2014, 00:00

Zvolenská chváli svoje nemocnice, ktoré zrýchlili zadlžovanie

Prvý raz viaceré štátne zdravotnícke zariadenia skončili v pluse. S dlhmi sa však stále boria.

Po prvý raz ukončili rok v plusových číslach. Aj napriek tomu sa stále boria s dlhmi. Takáto je realita Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici a v Košiciach. Tie dáva ministerstvo zdravotníctva za príklad svojim ostatným zdravotníckym zariadeniam. Podľa neho ukazujú, že sa dá hospodáriť aj efektívne. Zároveň s tým však priznáva aj druhú stranu mince – obe nemocnice sa zadlžujú voči dodávateľom rýchlejšie ako v minulosti.

Ukazujú to aj čísla – banskobystrická nemocnica mala na konci vlaňajška dlhy po lehote splatnosti medziročne vyššie o 405-tisíc eur. „Došlo k tomu predovšetkým z dôvodu zmeny platnej legislatívy,“ reaguje ekonomická námestníčka zariadenia Marianna Hoghová. Skrátila sa tým splatnosť faktúr zo zhruba 120 na 30 dní.

 

 

Kolosálny nárast dlhu

Košická nemocnica presnú sumu, o ktorú sa zvýšili dlhy po splatnosti, nespresnila. Dôjsť k nej však malo dôsledkom investícií. „Sú perspektívne a prinesú nemocnici zvýšené výnosy a predovšetkým spokojného pacienta,“ tvrdí riaditeľ Sekcie financovania ministerstva zdravotníctva Viktor Očkay. Zdôrazňuje pritom, že po prvý raz rok skončila v pluse až 200-tisíc eur.

Okrem nej s kladným hospodárením ukončila rok aj Nitra či Žilina.

To, že nemocnice skončili v pluse však neznamená, že by nemali žiadne dlhy. Práve naopak. Všetky dokopy vytvorili celkový dlh 365 miliónov eur. Kým rezort zdravotníctva hovorí, že tempo ich zadlžovania sa znižuje, analytik INEKO Dušan Zachar hovorí o kolosálnom náraste záväzkov. „Taký vysoký nárast neodhadovalo ministerstvo financií ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tempo rastu dlhu štátnych nemocníc sa teda nepodarilo dostať pod kontrolu, práve naopak, výrazne sa zvýšilo.“ Podľa Zachara to dokumentuje aj medziročné porovnanie dlhu štátnych nemocníc voči Sociálnej poisťovni.

„Voči Sociálnej poisťovni majú dlh len tri naše nemocnice. Nie je to pozitívne, ale ostatné zdravotnícke zariadenia nevykazujú dlh voči poisťovni,“ hovorí Zvolenská. Tá zároveň hovorila v minulosti oddlžovaniu štátnych nemocníc rázne nie. Dnes je opatrnejšia. „V tejto chvíli sa musíme zaoberať tým, čo je podstatné. Aby nemocnice nevytvárali nový dlh a mali priestor splácať starý,“ povedala Zvolenská na otázku, či vylučuje oddlžovanie.

 

Odmeny pre riaditeľov

Jej cieľom tak je, aby hospodárili do konca roku 2015 s vyrovnanými rozpočtami. Motivuje k tomu aj svojich podriadených. Výšku mzdy manažérov nemocníc nadviazala na to, ako sa nemocniciam darí. „Na konci roka sa vyhodnotia prísne kritéria ako hospodársky výsledok, vývoj záväzkov po lehote splatnosti, efektivita využitia možnosti, ktoré môžu zlepšiť hospodárenie nemocnice,“ priblížila podmienky hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková.

Podľa dosiahnutých kritérií po ukončení roku môžu, ale aj nemusia, dostať odmenu. Tá sa odvíja od percentuálneho naplnenia stanovených plánov, mesačne sa môže pohybovať od 33 do 1600 eur.