V Rakúsoch pod Tatrami majú školu, kde deviataci v celonárodných testoch odpovedali správne len na každú štvrtú otázku. Čiže test so štyrmi možnosťami urobili len v rámci štatistickej pravdepodobnosti. „Pracujeme s plným nasadením, ale deti sa nechcú učiť. Sme stopercentne rómska škola, v deviatej triede už máme otcov a matky,“ vysvetľuje riaditeľka základnej školy Lucia Brutovská.
Do školy chodí, respektíve skôr nechodí takmer päťsto žiakov – v niektorých ročníkoch tu evidujú v priemere tristo vymeškaných hodín na žiaka. Slabé výsledky dosahuje škola od spustenia testovania, no podľa riaditeľky sa o školu zatiaľ nikto nezaujímal. „Ak mi s tým niekto pomôže, ja budem len rada, ale zatiaľ sme boli len oslovení, aby sme sa zapojili do projektu elektronického testovania, že nám pomôžu so softvérom a vybavením,“ hovorí riaditeľka.
Segregácia detí
Podobný výsledok – na úrovni tipovania – dosiahlo na Slovensku tento rok štrnásť škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Hoci štatistika podľa národnosti sa nerobí, nie je ťažké zistiť, že všetky sú z obcí, kde žije veľká rómska komunita – Plavecký Štvrtok, Telgárt, Jarovnice, Žbince, či Trebišov. Dokonca aj najslabšia bratislavská škola na Biskupickej ulici v Podunajských Biskupiciach poukazuje na rovnaký problém. „U nás ostávajú len deti, ktoré sú väčšinou z rómskych, rozvedených a sociálne slabých rodín,“ hovorí riaditeľka Soňa Peczárová.
Ostatní rodičia sa škole vyhýbajú a deti umiestňujú do dvoch susedných škôl. Ani tu zo strany obce či štátu nezaznamenali žiadny podporný program. „Nám by pomohlo len to, keby prešla rajonizácia a premiešali by sa deti slabšie a lepšie,“ tvrdí riaditeľka. „Očakávam, aby zabezpečili vyučovací proces, a pokiaľ možno zo žiakov dostali čo najlepšie výsledky, ale toto je širší problém, ktorý treba riešiť celoplošne,“ hovorí starostka mestskej časti Alžbeta Ožvaldová, pod ktorú škola patrí.
Viac testovania?
„Školy, ktoré dosahujú slabé výsledky by mali dostať pomoc,“ hovorí šéfka Asociácie samosprávnych škôl Alena Petáková. „Nie je v poriadku, ak sa slabšie deti koncentrujú v školách, ktoré zaostávajú a nie je im venovaná osobitná pozornosť,“ hovorí analytik Ineko Peter Goliáš. Ministerstvo o slabých školách vie, vie aj to, že ide najmä o deti zo znevýhodneného prostredia. „Na podporu výchovy a vzdelávania žiakov z marginalizovaných rómskych komunít ministerstvo spolu s Metodicko-pedagogickým centrom realizuje niekoľko podporných projektov,“ uviedol hovorca rezortu Michal Kaliňák bez ďalších podrobností. Goliáš však upozorňuje, že zatiaľ nie je vidieť výsledky. Riešenie situácie si podľa neho vyžaduje prepájanie kvalitných a slabších škôl a vzájomnú výmenu učiteľov. „Musíme to zaostávanie podchytiť čo najskôr, ideálne už na materskej škole,“ hovorí. Rezort by mal tiež vedieť vyhodnotiť pridanú hodnotu školy a preto by mal zaviesť testovanie žiakov aj v prvom a v piatom ročníku.
Tu nájdete kompletné rebríčky základných škôl podľa výsledku v Testovaní deviatakov 2013