22.01.2016, 00:00

Kravaty, hotely či perá. Predsedníctvo únii bude stáť Slovensko desiatky miliónov

Rezort zahraničia vo veľkom obstaráva na naše predsedníctvo v Rade Európy. Vyjde nás na 70 miliónov.

Luxusné hotely, drahé limuzíny a milióny eur „vo vzduchu“. Aj takýmto obrazom bude už o pár mesiacov žiť naše hlavné mesto, keď sa staneme predsedajúcou krajinou Rady Európskej únie. Prípravy na tento „špás“ už teraz vrcholia, a minister Lajčák uzatvára jeden tender za druhým. Dokopy nás predsedníctvo vyjde na približne 70 miliónov eur.

“ Ide pritom o jednorazový náklad raz za 14 rokov, pričom Slovensko z európskej pokladnice dostáva každý rok viac ako 1,6 miliardy eur,“ zdôraznil hovorca ministertsva zahraničných vecí Peter Stano.

Darčeky pre diplomatov

Peniaze pôjdu napríklad na 27100 pánskych kravát a 11500 dámskych šatiek. Cena:303-tisíc eur bez DPH. Množstvo kravát, ktorými by dokázalo ministerstvo „vybaviť“ všetkých obyvateľov nejedného slovenského mesta, poslúži ako darček. Nie je to však náš výmysel – medzi európskou 28-čkou ide už o tradíciu – a dokonca jednu z tých lacnejších. V minulosti sa obdarúvalo napríklad aj dáždnikmi, alebo značkovými budíkmi. Ministerstvo tiež obstaráva tisícky guľôčkových pier, papierových tašiek, alebo šnúrok na krk za desaťtisíce eur. Na rad prichádzajú ale aj „väčšie“ sústa. Ako napríklad ubytovanie pre viac ako 20-tisíc euroúradníkov, ktorí Bratislavu od júla do decembra navštívia. Na nocľah dá Slovensko približne 2,25 miliónov eur, pričom už podpísalo zmluvy s piatimi bratislavskými hotelmi. Každý z nich podpísal so štátom zmluvu na viac ako 445000 eur bez DPH. Suma za jednu noc v apartmáne sa pritom pohybuje od 130 až do 350 eur.

Podozrivé občerstvenie, doučovanie bez záujmu

Viac ako pol milióna eur bez DPH zas zaplatí rezort za občerstvenie. Súťaž pritom podala firma Congress Service Slovakia, ktorá je podľa medializovaných informácií napojená na smeráka a šéfa Sociálnej poisťovne Dušana Muňku. Ministerstvo ešte na jeseň podozrenia z klientelizmu odmietlo. Lajčákov rezort tiež obstaráva stovky stoličiek či stolov do bratislavskej Reduty, kde sa budú rokovania konať. „Vzhľadom na to, že Reduta za bežných okolností slúži na iné ako konferenčné účely, je potrebné ju na čas konania predsedníckych podujatí na vysokej úrovni adaptovať na dočasné konferenčné centrum,“ zdôvodnilo ministerstvo. Za nový nábytok zaplatíme viac ako pol milióna eur. Napriek tomu chce ministertsvo predsedníčiť najlacnejšie v regióne. „My chceme byť najúspornejším predsedníctvom v rámci V4. Česi napríklad minuli dvakrát toľko a Poliaci o 50 miliónov EUR viac,“ odkázal Stano.

Peniaze investovalo aj do „doučovania“ angličtiny a francúzštiny, či zvládania stresu, a„komunikácie“. Ministerstvo nešetrilo ani na doprave. Súkromnej firme zaplatí tisíce eur, žiada od nej autá, ktoré vyrobili najneskôr v roku 2012. Ministerstvo pritom aktuálne rokujeme so sponzormi-vďaka nim chce ušetriť až 3,5 milióna eur. V hre mali byť najmä telekomunikační operátori. No pokiaľ sa mu nepodarí, finálna suma by ešte mohla stúpnuť, myslí si Gabrižová.

Bratislavu čaká nová „fasáda“

Koncom novembra to ešte vyzeralo, že si mesto bude musieť zaplatiť skrášlenie zo svojho. Až kým pred mesiacom odklepla vláda mestu dotáciu 15 miliónov eur. „Bratislava je dlhodobo podfinancovaná a naše zdroje tak nie sú adekvátne tomu, čo Bratislavu v budúcom roku čaká. Preto som veľmi rád, že sme takýmto spôsobom získali dodatočné zdroje,“ odkázal koncom decembra primátor Ivo Nesrovnal. Magistrát plánuje z peňazí napríklad vytvorenie wi-fi zóny, doplnenie lavičiek, výsadbu zelene, či rekonštrukciu pamiatok.

Rekonštruovať chce aj bratislavské letisko. A to terminál pre VIP hostí. Aj oni preto žiadali štát o dotáciu. Neúspešne. „Letisko nedostalo od štátu žiadnu finančnú pomoc na rekonštrukciu terminálu,“ uviedla jeho hovorkyňa Veronika Ševčíková. Dodala, že ďalšie rekonštrukcie letisko kvôli predsedníctvu neplánuje.

Čakajú nás veľké témy

Slovensko sa zhostí predsedníckej stoličky vôbec po prvý raz. Žezlo preberie po Holanďanoch, ktorí boli na podobnom poste už dvanásťkrát. Počas rokovaní môže byť miestami aj dusná atmosféra. „Je mnoho tém, ktorým sa slovenské predsedníctvo určite nevyhne – najkonkontroveznejšia je asi migračná agenda a s tým súvisiaca budúcnosť schengenskej spolupráce,“ načrtla Gabrižová. Na pretras sa podľa nej určite dostane aj otázka zotrvania Veľkej Británie EÚ, pokračovanie v integrácii eurozóny, témy Energetickej únie, či rozpočet únie na rok 2017.