Štvrták trnavskej priemyslovky Jozef Lulkovič ide cez prázdniny na prax do bratislavského závodu Volkswagen. Podľa toho, či sa osvedčí alebo nie, ho čakajú dve možnosti. „Buď mi navrhnú zmluvu na tri roky, to by som vzal, alebo nie, a potom pôjdem na vysokú školu,“ hovorí. Zmluva by pre neho znamenala zhruba 850 eur v čistom za mesiac a výhľad pravidelného rastu – aj osobného.

Podobnú dilemu – práca a peniaze hneď, alebo až po univerzite – riešia viacerí štvrtáci trnavskej priemyslovky. Stovky ponúk na pracovných portáloch svedčia o tom, že trh má o tieto profesie záujem. V odboroch, ktoré ponúka škola, je absolventská nezamestnanosť 6 až 14 percent, škola ju má na hodnote 5 percent.

Vysoká škola je istota
Medzi študentmi je v kurze najmä vysoká škola.

Vlani pokračovali v štúdiu na univerzite dve tretiny absolventov, tretina išla do praxe. „S touto školou sa dá uplatniť, ale s vysokou školou to je ešte lepšie,“ vysvetľuje druhák Jakub Blaha. „V tejto dobe je oveľa lepšie mať vysokú školu, kto ju nemá, zamestnanie hľadá dosť ťažko,“ hovorí budúci elektrotechnik Erik Sahul.

Po maturite chce ísť na informatiku alebo elektrotechniku. Okrem istoty práce predstavuje vysoká škola aj prísľub vyššieho platu. Štvrtáka Michala Kruteka baví zváranie, aj on by mohol pracovať hneď po škole. So spolužiakmi a s učiteľom Jozefom Augustínom sa zhodujú, že v Trnave by zarobil 8 – 9 eur na hodinu, v Bratislave 14 eur. „Chcem ísť ďalej na vysokú školu a naučiť sa špecializované spôsoby zvárania, navrhovať zvary,“ hovorí. Po škole sa vidí napríklad v lodnom priemysle, či už doma alebo v zahraničí. „To už sú rádovo vyššie platy,“ dodáva.

Technika v kurze
Väčšina študentov poškuľuje najmä po Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity, ktorá sídli v Trnave. „Študovať doma je lacnejšie a úroveň technických vysokých škôl je podľa mňa v podstate rovnaká,“ vysvetľuje maturant Daniel Pardavý. Chcel by študovať programovanie a potom sa s „dobrým platom“ zamestnať v softvérovej firme. „Trochu sa potrápim na vysokej škole, ale potom mi už bude dobre.“ Technické školy v odboroch elektrotechnika, strojárstvo a informatika vykazujú nezamestnanosť 3,2 až 4,1 percenta.

Napriek výborným výsledkom je riaditeľ školy Vladimír Kuchár opatrný. „Podnikatelia sa sťažujú, že nevychovávame absolventov na mieru, ale keď za nimi chodím a pýtam sa, koho budú potrebovať o štyri roky, všetci tvrdia – nevieme, čo bude o rok.“