Opozičné strany považujú 48-hodinové volebné moratórium, ktoré obsahuje navrhovaná novela volebného zákona, za zbytočný inštitút. Zhodli sa na tom predstavitelia Ľudovej platformy (SDKÚ-DS, Most-Híd, KDH).
"Moratórium v súčasnej dobe elektronických komunikácií stráca význam. Je to len obmedzenie na určité typy médií. My sme za zrušenie moratória," povedal pre TASR podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec. Problém tu vidí aj šéf poslaneckého klubu strany Most-Híd László Solymos. "Porušenie moratória sa ťažko odhaľuje. Súhlasím však s návrhom, aby nebolo tri týždne pred voľbami možné zverejňovať prieskumy verejnej mienky, lebo môžu ovplyvniť voľby," povedal.
Podpredseda KDH Pavol Abrhan upozornil, že moratórium už bolo v minulosti zrušené, lebo sa nedodržiavalo a nikto nevyvodzoval žiadnu zodpovednosť. "Je to zbytočné," myslí si.
Ľudová platforma sa však líši v pohľade na zavedenie finančného stropu pre volebné kampane jednotlivých strán, ktorý má byť na úrovni do troch miliónov eur. "Je to rozumný návrh. Nemyslím si, že strany by sa mali predbiehať v bombastických kampaniach, ale mali by sa sústrediť na ponuku pre občanov. SDKÚ-DS sa určite do troch miliónov zmestí," uistil Štefanec.
Problém s touto sumou nemá ani KDH, volá však po transparentnej kontrole. "Ak nebude nezávislá kontrola financovania kampaní, tak je to len na úrovni dohadov. Ak bude stanovená kontrola na ministerstve financií, to nepovažujem za nezávislú kontrolu. My sme navrhovali, aby financovanie strán kontroloval Najvyšší kontrolný úrad. Mohol by kontrovať aj predvolebné kampane," navrhol Abrhan.
Problém s finančným stropom však má Solymos. "Môže dôjsť k tomu, že niekto bude zvýhodnený, iný nie. "Ak sa stransparentní používanie peňazí, neviem, prečo by tam mal byť strop," podotkol.
Opozičná SaS na navrhovanú volebnú legislatívu reagovala slovami, že nenadchýna. Liberáli na jednej strane vítajú pokus o zjednotenie volebných kampaní pre rôzne voľby a snahu o zlepšenie transparentnosti. Na druhej strane vidia v návrhu, rovnako, ako v súčasnej legislatíve, protirečenia a nejasnosti. "Musíme zdôrazniť, že vďaka nim by zákon v takejto podobe bol v praxi zdrojom odlišných interpretácií a konfliktov. Namiesto toho, aby ministerstvo zjednodušilo pravidlá, vracia sa k už prekonaným ohraničeniam - napríklad pri výške nákladov volebnej kampane, k 48-hodinovým moratóriám či k moratóriu na zverejňovanie volebných prieskumov," tvrdí SaS.
Strane Richarda Sulíka v návrhu chýba aj precíznejšie definovanie tzv. transparentného účtu napríklad vo vzťahu k tretím stranám, k ochrane osobných údajov a k obchodnému tajomstvu.
Podľa novely volebného zákona, ktorú ministerstvo vnútra predložilo do medzirezortného pripomienkového konania, budú môcť politické strany a hnutia na predvolebnú kampaň vynaložiť maximálne tri milióny eur. Prezidentský kandidát bude môcť na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac 500.000 eur pre obe kolá volieb. Podobné obmedzenia na výdavky v predvolebných kampaniach sa navrhujú aj pre nezávislých kandidátov na starostov a primátorov.
Ďalšou navrhovanou novinkou je povinnosť pre politické strany a hnutia, aby z dôvodu transparentnosti financovania volebnej kampane viedli finančné prostriedky určené na kampaň na osobitnom účte, a to pre každú volebnú kampaň samostatne. Takéto účty musia zobrazovať prehľad platobných transakcií a musia byť nepretržite prístupné tretím osobám. Zásadným pravidlom má byť, že volebnú kampaň bude možné financovať len z takéhoto účtu.
Novela zákona ďalej okrem iného zakazuje zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov 21 dní pred dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania a zavádza 48-hodinové moratórium, teda čas, kedy strany a kandidáti nesmú robiť kampaň.