Na návrh ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej obnoviť koncovú sieť nemocníc sa zniesla vlna kritiky. Rezort totiž chce, aby malo od októbra 36 štátnych zdravotníckych zariadení garantované zmluvy s poisťovňami. Medzi nimi aj liečebne drogových závislostí, psychiatrické nemocnice či rehabilitačné centrum. Ochranná ruka zo strany štátu tak týmto zariadeniam zabezpečí isté príjmy od poisťovní.
Union: 11 nemocníc stačí
Viacerí odborníci však varujú pred neprimeranou deformáciou trhu. Návrh v pripomienkovom konaní skritizovali aj všetci hlavní aktéri zdravotníckeho sektora – od lekárov, nemocníc až po samotné poisťovne.
„Zoznam navrhovaných zdravotníckych zariadení považujeme za neprimerane nadhodnotený,“ vyjadrila sa súkromná Union zdravotná poisťovňa. Podľa nej by stačilo, ak by obsahoval iba 11 univerzitných a fakultných nemocníc.
Ministerstvo zdravotníctva s tým však nesúhlasí. Tvrdí, že takto sa zabezpečí aj plnenie národných programov, starostlivosť o drogovo závislých a dozor v prípadoch súdom nariadených hospitalizácií u psychiatrických chorých. „Ustanovením koncovej siete je určené aj s prihliadnutím na bezpečnosť štátu,“ dodáva rezort.
Tá je však podľa poisťovní aj lekárov zabezpečená. Podľa Dôvery sama prax ukázala, že zrušenie koncovej siete v roku 2011 neznamenalo ohrozenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Prezident Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár dodáva, že štát sa dokáže v mimoriadnych situáciách o ľudí postarať vďaka pevnej sieti. „Ak by sme aj pripustili existenciu koncovej siete za účelom, ktorý uvádza predkladateľ, tak ,bezpečnosť štátu' by mohlo zabezpečovať cca osem krajských nemocníc, a nie centrá pre liečbu drogových závislostí,“ uvádza Kollár. Asociácia nemocníc Slovenska zase upozorňuje, že ustanovenie zaoberajúce sa koncovou sieťou bolo zo zákona vypustené, a teda vyhláška ministerstva sa odvoláva na neexistujúce ustanovenie. Zvolenskej rezort všetky tieto pripomienky neakceptoval.
Doplatia na to pacienti aj nemocnice
Znovuzavedenie koncovej siete kritizuje aj analytik INEKO Dušan Zachar. Podľa neho totiž garantuje určitej skupine nemocníc výsadné postavenie a obrovskú vyjednávaciu silu bez ohľadu na úroveň kvality a efektívnosti poskytovanej starostlivosti. „To sa potom odráža vo vyšších cenách za výkony, ktoré musia platcovia daní a odvodov platiť týmto nemocniciam cez zdravotné poisťovne.“ Na to potom podľa neho doplácajú finančne aj ostatné – neštátne zariadenia. „Hoci tie môžu poskytovať často i kvalitnejšiu a lacnejšiu zdravotnú starostlivosť,“ povedal.