Hlavné podozrenia v spochybnenom tendre na vybudovanie Mobilného komunikačného systému (MOKYS) sa netýka obdobia vlády Roberta Fica (Smer-SD), ale druhej vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS), kedy údajne mohla nevyhrať najvýhodnejšia ponuka. Zo strany exministra Jaroslava Bašku (Smer-SD) mohlo skôr ísť o politické zlyhanie. Pre TASR to dnes uviedol bývalý šéf rezortu Ľubomír Galko (SaS) na margo trestného oznámenia vo veci, ktoré v pondelok (30.1.) podala premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS).
"To, čo ja si myslím, že bolo zmanipulované a že je vážne podozrenie, že nevyhrala najvýhodnejšia ponuka pre SR, sa týka toho hlavného megatendra a ten bol v roku 2005, keď rezort obrany viedlo SDKÚ (Juraj Líška, pozn. TASR)," povedal Galko. Uvoľnený minister obrany mal podozrenia ohľadom systému MOKYS už pred svojím odchodom. "Pri tejto príležitosti by som možno aj dal nejakú takú ponuku byť maximálne súčinný orgánom činným v trestnom konaní v prípade, že by mali záujem aj o moje zistenia," dodal.
Exminister obrany Jaroslav Baška (Smer-SD) pripomína, že už jeho predchodca František Kašický (Smer-SD) podal trestné oznámenie pre podozrenia, že bol vybraný nevýhodný dodávateľ. "Trestné oznámenie bolo v tomto zastavené a nám neostávalo nič iné než pokračovať v tých zmluvách, ktoré boli podpísané v decembri 2005," povedal. Podľa neho samotný komunikačný systém vojakov je nevyhnutný, a preto nemalo zmysel ho zrušiť.
Ďalšími dohodami s dodávateľom systému sa podľa neho podarilo zmenšiť celkovú hodnotu projektu o 100 miliónov eur. Poukázal pritom na to, že v rezorte existuje takzvaná Projektová rada, ktorej členovia sa navzájom kontrolujú a minister do nej môže len ťažko zasahovať. "Ak vznikli nejaké pochybenia, ja som za to, aby sa tieto veci dôkladne prešetrili," doplnil.
Trestné oznámenie premiérky vo veci MOKYS sa týkalo podozrenia zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a z podozrenia porušovania služobných povinností. Podľa premiérky totiž existuje dôvodné podozrenie z nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami štátu. "V rokoch 2005 až 2010 mali zodpovední zamestnanci ministerstva obrany uzavrieť niekoľko sporných zmlúv, pri ktorých mala SR prísť o niekoľko desiatok miliónov eur, čo potvrdila aj vnútrorezortná inšpekcia," priblížil výhrady šéfky exekutívy hovorca ministerstva obrany Ivan Rudolf.
Radičová žiada vyšetriť napríklad navýšenie peňazí pri nákupe vozidla Tatrapan ZASA v roku 2008 vo výške 73.026 eur či nehospodárne a neefektívne použitie finančných prostriedkov v sume viac ako 14 miliónov eur na nákup systému protivzdušnej obrany.