Najnovším prípadom je takmer ukážkový konflikt záujmov pri zadávaní zákaziek za bývalého vedenia nominantov SDKÚ-DS.
Jeden muž na všetko
Všetko sa začalo, keď si štátny podnik kúpil zavedenie manažérskeho systému kvality. Zákazku za 150-tisíc eur získala firma Eurocontrol, zmluvu podpísal jej prokurista Peter Jakubis.
Projekt mala následne skontrolovať nezávislá firma. Tepláreň si za 10-tisíc eur najala na audit spoločnosť Elbacert – v jej vedení pritom nesedel nik iný ako Peter Jakubis.
„Audit by mala robiť firma, ktorá je nezávislá od dodávateľa pôvodnej služby, inak je málo pravdepodobné, že audit skutočne nájde vážne nedostatky,“ upozorňuje šéf Transparency International Gabriel Šípoš.
Konflikt záujmov pripúšťa aj bývalý šéf teplární Peter Kret, ktorý zmluvu podpísal. „Určite by tam nemalo byť prepojenie.“ Chybu však podľa neho urobili podriadení, ktorí zmluvu neošetrili.
Spolužiaci z gymnázia
Kret aj predseda Predstavenstva Elbacertu Marek Krajčov chodili pritom na rovnaké gymnázium v Žiari nad Hronom. Obaja pripustili, že sa poznajú, ale nič viac. „Vylučujem, že firma získala zákazku pre nejaký vzťah s Petrom Kretom,“ vyhlásil Krajčov. Nové vedenie mieni neštandardné praktiky z minulosti preveriť.
„Z videnia som ho spoznal, ale ako generálny riaditeľ som nemal čas kontrolovať, kto je riaditeľom zmluvnej strany, na to máme odbor, ktorý tieto veci rieši,“ dodal Kret. Samotné zavedenie systému kvality považuje za dobré rozhodnutie. „Znížili sme vďaka tomu počet smerníc o polovicu, čo nám pomohlo zjednodušiť vedenie,“ uviedol.
HN včera upozornili aj na ďalšiu spornú zmluvu, keď teplárne vyplatili celú sumu za trojročný kontrakt s IT firmou vopred. „Súčasné vedenie preveruje a prehodnocuje aj tieto zmluvy,“ vyhlásila hovorkyňa Bratislavskej teplárenskej Jarmila Galandáková.
Nezákonné tajnosti
Podozrivé kontrakty a zákazky uzavreté predchádzajúcim manažmentom štátnych podnikov či úradov sa objavujú pravidelne pri zmene mocenskej garnitúry. Informácie o Bratislavskej teplárenskej sú však o to vzácnejšie, že štátny podnik od účinnosti zákona o zverejňovaní zmlúv na internete uverejnil len dve zmluvy – v celkovej hodnote 180 eur.
Podnik pritom ročne uzavrie stovky zmlúv v celkovej hodnote viac ako 10 miliónov eur. „Podľa zákona sú nezverejnené zmluvy neúčinné a ak neboli zverejnené do troch mesiacov od podpisu tak aj neplatné,“ upozorňuje Šípoš.
Štát sa bráni
Stopercentným vlastníkom Bratislavskej teplárenskej je Fond národného majetku SR. Vedenie fondu tvrdí, že o porušenie zákona nejde – ak ide o zmluvy v rámci výkonu predmetu podnikania teplárne, ktorým je výroba a rozvod tepla a elektriny. „Takáto zmluva sa nemusí zverejňovať, aj keď ide o majetok štátu,“ tvrdí šéf fondu Branislav Bačík. Napríklad zavádzanie systému kvality však predmetom podnikania teplárne nie je, uverejnenie zmluvy ani nemá ako podnik ohroziť v konkurenčnom boji.
Bačík pripustil, že vedenie teplárne sumarizuje a pripravuje zmluvy, ktoré budú v zmysle zákona súčasťou centrálneho registra a ktoré povinnému zverejneniu nepodliehajú.