03.09.2012, 00:00

Otcovia ústavy sa sporia, kto má väčšie zásluhy

Kto pred dvadsiatimi rokmi napísal slovenskú ústavu? Zásluhy si privlastňujú viacerí.

Otcovia ústavy sa sporia, kto má väčšie zásluhy

Kto pred dvadsiatimi rokmi napísal slovenskú ústavu? Zásluhy si privlastňujú viacerí, ich tvrdenia však navzájom nesedia. Štefan Grman sedí rovnako ako pred dvadsiatimi rokmi na stoličke tajomníka Legislatívnej rady vlády. Vraví, že na pokyn Vladimíra Mečiara krátko po volebnom víťazstve v roku 1992 vznikla pracovná skupina právnikov, v ktorej bol on, Milan Čič a Jozef Klapáč z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied.

Grman tvrdí, že text napísali buď na Úrade vlády, alebo vo vládnej vile Agra, kde sa s Klapáčom „zavreli“.

„Nemali sme nejaké vzory, nemali sme nič. Tvorili sme úplne nový dokument.“ Dodáva, že návrh ústavy vypracovali za niečo vyše mesiaca.

Čič však udalosti vníma inak. „To počujem prvýkrát, pán Grman robil zápisy a pán Klapáč tam bol jedenkrát, keď sa rokovalo o životnom prostredí.“ Skutočnými tvorcami ústavy podľa neho sú poslanci HZDS Katarína Tóthová, Milan Sečánský, Ivan Gašparovič a Ľubomír Fogaš z SDĽ.

Rokovania mali podľa súčasného kancelára hlavy štátu Čiča prebiehať vo vile Agra v Trenčianskych Tepliciach, na Úrade vlády samotnom, či neskôr na pôde parlamentu. „Sadli sme si a prechádzali sme ústavu hlavu po hlave a každý sa prihlásil, na ktorom článku bude môcť viac pracovať, a potom sa tie veci prerokovali v kolektíve,“ dodáva.

Vtedajší predseda parlamentu Ivan Gašparovič sa vraj venoval najmä postaveniu parlamentu, vlády a prokuratúry, Sečánský mal „veľkú účasť na všetkých hlavách“. „Áno, niektoré pasáže sme dostali od pána Čiča, ale on mi vždy tvrdil, že ich spracoval sám. Text ústavy som mal v taške dvadsaťštyri hodín denne,“ komentoval Čičove slová Grman. Fogaš podľa Grmana prispel k ústave až v parlamentnom ústavnoprávnom výbore, zásluhy priznáva aj Sečánskému.

Mečiar zasahoval
Vtedajšia ministerka spravodlivosti Katarína Tóthová dáva za pravdu Čičovi.

Grman mal podľa nej úlohu spracovať myšlienky komisie do písomnej podoby a terminologicky vybrúsiť. Upozorňuje pritom na úlohu parlamentu a vlády pri tvorbe základného zákona štátu. „Komisia urobila základ, ale veľa zmien sa uskutočnilo v parlamente. Keďže HZDS nemalo ústavnú väčšinu, museli sa robiť kompromisy a niektoré diskusie trvali do nočných hodín.“ Do podoby ústavy podľa nej „významne vstúpil“ aj vtedajší premiér Vladimír Mečiar pri rokovaní ústavy vo vláde.

Prvotiny neprešli

Prvý návrh ústavy – federatívnej Slovenskej republiky – vytvorila koncom júna 1990 komisia na čele s neskorším predsedom Najvyššieho súdu Karolom Plankom. Prijatý nebol a rovnaký osud stretol aj ďalší návrh, ktorý podľa prvej predlohy vytvorila komisia predsedov poslaneckých klubov o rok nato. Ústava SR, ktorá je v súčasnosti platná, bola prijatá pred 20 rokmi – 1. septembra 1992.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.