Vo veku 80 rokov zomrel dnes predpoludním v Bratislave prvý slovenský premiér, ktorý sa ujal funkcie po Nežnej revolúcii, Milan Čič. Ten zastával počas života viacero významných funkcií, v súčasnosti niekoľko rokov pôsobil ako vedúci Kancelárie prezidenta SR. Bol spolutvorcom Ústavy SR.
"Dnes krátko po 10. hodine zomrel vo veku 80 rokov v Nemocnici ak. L. Dérera napriek úsiliu lekárov o jeho záchranu Milan Čič. V Univerzitnej nemocnici Bratislava bol hospitalizovaný od nedele 28. októbra, kde podstúpil neodkladný neurochirurgický zákrok," informovala hovorkyňa nemocnice Petra Stano Maťašovská.
Prezident SR Ivan Gašparovič s manželkou Silviou Gašparovičovou a zamestnanci kancelárie hlavy štátu vyjadrili hlbokú sústrasť najbližšej rodine a pozostalým.
S hlbokým zármutkom prijal správu Milana Čiča predseda Národnej rady SR Pavol Paška. Predseda parlamentu ocenil najmä jeho celoživotný záujem o hodnoty vzájomnosti a solidarity. Ako poukázal, SR jeho odchodom stratila významnú osobnosť politického a národného života.
Hlbokú ľútosť nad úmrtím Milana Čiča a úprimnú sústrasť pozostalým vyjadril premiér Robert Fico. "Pána akademika som vždy poznal ako mimoriadne pragmatického, umierneného politika a veľmi dobrého človeka," skonštatoval Fico s tým, že jeho práce v oblasti trestného práva sa považovali za česko-slovenskú špičku.
| Kto bol Milan Čič
Akademik prof. JUDr. Milan Čič, DrSc. sa narodil 2. januára 1932 v Zákamennom, okres Námestovo. Vo svojej rodnej obci učil v rokoch 1952-1953 na základnej škole. V roku 1961 skončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave a získal titul doktora práv. Na tejto fakulte pracoval do roku 1964 ako asistent. V rokoch 1964-1967 bol pracovníkom Povereníctva spravodlivosti Slovenskej národnej rady (SNR), do roku 1969 odborným asistentom na Právnickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1968 pôsobil v Prahe ako odborný poradca Úradu Predsedníctva vlády ČSSR. Vo funkcii námestníka ministra spravodlivosti SSR pracoval v rokoch 1969-1970. Odvtedy pôsobil na PF UK, kde získal titul kandidáta vied (CSc.), v rokoch 1970-1987 bol pedagógom, neskôr prodekanom (1976-1979) a vedúcim Katedry trestného práva (1977-1987). Externe pracoval na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorého bol externým riaditeľom. Za vysokoškolského profesora vymenovali Milana Čiča v roku 1979, v roku 1983 obhájil titul doktora vied (DrSc.). Od septembra 1987 do apríla 1988 bol riaditeľom Ústavu štátu a práva SAV, od januára do apríla 1998 prvým podpredsedom SAV. Od 21. apríla 1988 do 8. decembra 1989 ministrom spravodlivosti SSR. Valné zhromaždenie SAV ho v roku 1984 zvolilo za člena korešpondenta SAV a o tri roky neskôr (1987) mu Predsedníctvo SAV udelilo titul akademik SAV. Bol aj členom korešpondentom Československej akadémie vied (ČSAV) a v januári 1989 mu Prezídium ČSAV udelilo titul akademik ČSAV. Predsedom Vlády národného porozumenia bol Milan Čič v období od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990 a od 13. decembra 1989 do 27. júna 1990 bol podpredseda vlády ČSFR. Od 9. februára do júla 1990 bol predsedom Rady obrany štátu ČSFR, od marca augusta 1990 predsedom Rady obrany SR, predsedom Rady vlády SR pre národnosti. Poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (SĽ FZ) ČSFR za Verejnosť proti násiliu (VPN) bol v období od júna 1990 do júna 1992. V rokoch 1990-1992 bol tiež členom predsedníctva SĽ FZ ČSFR, predsedom Ústavnoprávneho výboru SĽ FZ ČSFR (jún 1990-apríl1 991) a v období rokov 1991-1992 členom Ústavnoprávneho výboru SĽ FZ ČSFR. Milan Čič bol od roku 1961 do 10. marca 1990 členom Komunistickej strany Československa (KSČ). Členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) sa stal v roku 1991 a bol ním do konca roka 1992. Krátko bol poslancom Snemovne národov (SN) FZ ČSFR za HZDS. Vo funkcii podpredsedu vlády ČSFR, povereným vedením oblasti legislatívy, pôsobil od 2. júla 1992 do 29. októbra 1992. V tejto funkcii pripravil a obhájil ústavný zákon o prechode podstatných funkcií federácie na orgány republík, ústavný zákon o zániku federácie a o delení majetku federácie a iné aktuálne zákony. V tom istom čase viedol pracovnú skupinu pripravujúcu návrh Ústavy Slovenskej republiky. Po zániku federácie sa ako splnomocnenec vlády SR orientoval na zriadenie Ústavného súdu SR. Po jeho vytvorení sa stal jeho prvým predsedom. V tejto funkcii pôsobil celé prvé funkčné obdobie (sedem rokov) do 22. januára 2000. Za prvého podpredsedu Strany demokratického stredu zvolili Milana Čiča 23. januára 2000. Strana sa neskôr premenovala na Stred. V tejto funkcii pôsobil do novembra 2001, keď si najprv pozastavil členstvo v STRED-e kvôli kandidatúre na funkciu predsedu Vyššieho územného celku (VÚC) v Bratislavskom kraji, potom sa tam už nevrátil a vystúpil zo strany. V historicky prvých regionálnych voľbách na Slovensku v roku 2001 kandidoval Milan Čič na funkciu predsedu VÚC v Bratislavskom kraji a bol spoločným kandidátom koalície HZDS-SDĽ-SMER-SOP-SZS. Už v prvom kole 1. decembra 2001 však vyhral jeho protikandidát Ľubo Roman a Milan Čič získal len 38 466 hlasov občanov a nebol zvolený. Po prezidentských voľbách v máji 2004, keď za prezidenta SR občania zvolili Ivana Gašparoviča, nastúpil Milan Čič v júni 2004 do funkcie vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Vo vedeckej činnosti sa pôvodne orientoval na trestné právo, kriminológiu a kriminalistiku, od roku 1968 aj na ústavné právo. Z týchto oblastí napísal ako autor a spoluautor viaceré monografie, učebnice, štúdie a odborné články. Ako vedúci autorského kolektívu vydal rozsiahle dielo základného významu pre ústavnú teóriu a prax - Komentár k Ústave Slovenskej republiky.
|