23.07.2012, 00:00

Mello si platí špičkových právnikov. Kde na to vzal, nevedno

Pôvod peňazí, ktorými Karol Mello platí špičkových právnikov v Belize, je nejasný.

Karol Mello, Snímka: sanpedrosun.com
Zdroj: sanpedrosun.com
Náklady na právne služby bývalého ministra zahraničných vecí Godfreya Smitha či špičkového britského právnika Edwarda Fitzgeralda pritom môžu dosahovať tisíce eur denne. Mello nepochádza z milionárskej rodiny, nefiguruje ani nefiguroval v žiadnych firmách evidovaných v obchodnom registri na Slovensku či v Česku.

Jeho právny zástupca Peter Schmidl však upozorňuje, že mohol byť tichým spoločníkom vo viacerých spoločnostiach. „Po celý čas, čo som ho obhajoval, bol držiteľom podnikateľských oprávnení a riadne podnikal,“ uviedol. V akej oblasti jeho klient podnikal, neuviedol. V Belize má Mello podľa miestnych médií realitnú kanceláriu a pracovné povolenie na obchodovanie s nehnuteľnosťami. Na úteku je od roku 2006, pred dvomi týždňami ho belizská polícia zadržala v prímorskom mestečku San Pedro.

„Daj sem auto!“
Mellov spoluväzeň Stanislav Pořízek v roku 2010 povedal Novému Času, že Mello dokázal v poľskom väzení minúť týždenne zhruba 800 eur. Miestni však tvrdia, že neviedol veľkolepý životný štýl. „Videl som ho na dvoch autách, na Volkswagene Passat a na Audi 80 Combi, žiadne zázraky,“ hovorí Juraj Ohradzanský z Veľkej Lehôtky (pri Prievidzi). „Nemal drahé autá, ale mal ich veľa, na dvore alebo v okolí ich domu parkovalo šesť až osem áut,“ dodáva Martin zo susedného Hradca.

Mello podľa neho často platil útratu celej krčme, inokedy zase odišiel bez platenia a „nikto to neriešil“. O podnikateľských aktivitách Mella či jeho práci nikdy nepočul. Spomína však na príhodu, ktorá podľa neho dokresľuje Mellovo živobytie. „Známy si kúpil nové auto a náhodou sa s Karolom Mellom stretli v krčme. Mellovi sa zapáčilo, vyhlásil, že ešte nemá darček pre manželku na Vianoce a ledva ho z tej krčmy pustil,“ hovorí Martin. Mužovi sa vraj nič nestalo len vďaka podpore kolegov – lesníkov, pretože Mello mal pred ozbrojenými mužmi rešpekt.

Podľa Ohradzanského mali bratia Mellovci v Lehôtke krčmu, ktorú neskôr predali. Mello bol vraj v dedine obľúbený. Spomína na prípad, keď sa z polcesty do Prievidze vrátil do Lehôtky, aby odviezol ženu, ktorá zmeškala autobus. O jeho stíhaní hovoriť nechcel. „Reči sa hovoria, chlieb sa je, ak niečo spravil, mali by mu to dokázať.“

Vládcovia podsvetia
Karol Mello bol od roku 1999 postupne obvinený z viacnásobného vydierania, ublíženia na zdraví s následkom smrti, výtržníctva, porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou, zo skrátenia dane či z niekoľkých vrážd. Súdy ho však za kriminálnu činnosť nikdy právoplatne neodsúdili. Po trojročnej väzbe ho na slobodu prepustil Najvyšší súd – pre nečinnosť súdov.

Polícia a médiá označovali Karola a jeho brata Ivana, ktorý v roku 2002 zahynul pri autonehode, za vládcov hornonitrianskeho podsvetia a blízkych spolupracovníkov Mikuláša Černáka. Trestné činy mali páchať v organizovanej skupine, v rokoch 1996 až 1999 mali spôsobiť škodu vyše 200-tisíc eur. Polícia napríklad zadokumentovala prípad, keď si s bandou násilníkov od prievidzského podnikateľa vynútili zlaté šperky v hodnote okolo 60-tisíc eur, od ďalších dvoch podnikateľov mali zinkasovať „za ochranu“ 30-tisíc eur a 90-tisíc eur v starej mene.

Skupina hrozila svojim obetiam prestrelením kolien, odrezaním uší alebo likvidáciou rodinných príslušníkov. „Bolo bežné, že Mellovci prišli na džípoch na diskotéku, dvadsiati vyskákali z áut a majiteľovi, ktorý nechcel platiť, rozbili podnik,“ povedal TV Markíza v roku 2007 anonymne prievidzský policajt.