Požiadavky učiteľov na zvyšovanie platov o desať percent považujú odborníci za oprávnené. Vyjadrenia vlády, že im nemôžu zvýšiť mzdy o viac ako päť percent považujú za výhovorky. Peniaze by sa totiž podľa nich v štátnom rozpočte aj priamo v rezorte dali nájsť.

Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky vidí zdroje napríklad v znižovaní počtu málotriedok, ale aj samotných pedagógov.

Učiteľov základných a stredných škôl je okolo 62-tisíc. Na desaťpercentný mzdový nárast by bolo potrebné prepustiť 2 800 z nich.

„Pri miernom zvýšení počtu žiakov na jedného učiteľa je možné usporiť dostatočné množstvo zdrojov na adekvátne ohodnotenie kvalitných pedagógov,“ povedala Kleštincová.

Analytička portálu Nové školstvo Zuzana Zimenová zase vidí zdroje v investičných stimuloch, ktoré vláda dáva do zahraničných firiem. „Keď sú peniaze na toto a na školstvo nie, je otázne, akú pracovnú silu do budúcnosti pripravíme aj pre hospodárstvo. Je to veľmi krátkozraké konanie vlády, že dáva radšej peniaze na vytvorenie umelých miest,“ povedala.

Potrebné komplexné zmeny
Aj keď odborníci zhodne tvrdia, že požiadavky učiteľov sú oprávnené, upozorňujú na to, že vyššie platy nezaručia aj ich vyššiu kvalitu. Okrem prehodnotenia počtu učiteľov by mala nastať aj zmena systému ich odmeňovania. „Malo by sa upustiť od klasických tabuľkových platov. Vek by sa mal napríklad zohľadňovať len minimálne, lebo ak má niekto odučených 20 rokov, ešte neznamená, že učí lepšie ako učiteľ s desaťročnou praxou,“ myslí si Ctibor Košťál z inštitútu SGI. Učitelia by podľa neho mali byť odmeňovaní skôr na základe merateľnej kvality vykonanej práce. „Ak by sme napríklad testovali deti v tretej a potom v šiestej triede, zistili by sme, aký tam nastal progres. Podľa toho sa potom dá spoznať dobrá škola a dajú sa porovnávať učitelia,“ povedal Košťál.

Školstvo u nás nie je priorita
V porovnaní s inými krajinami OECD sú slovenskí učitelia v rebríčku odmeňovania na chvoste. Pri porovnaniach sa ako ukazovateľ používa pomer mzdy učiteľa po 15 rokoch praxe so mzdou vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov na plný úväzok vo veku 25 až 64 rokov. „Pre stredné školy je tento pomer v Slovenskej republike 44 percent, priemer OECD je 85 percent. Sme na absolútnom chvoste rebríčka, ani jedna krajina OECD nemá nižší pomer ako Slovensko,“ dodala Kleštincová. Aj to podľa analytikov dokazuje, že požiadavka učiteľov na desaťpercentné zvýšenie miezd je oprávnená. Sú však skeptickí, že sa im to podarí vybojovať.