Desiatky tisíc ľudí by mali byť v pozore. Ak si v tomto roku budú privyrábať na dohodu a ich príjem presiahne dokopy 2 918,70 eur, sú po novom nútení sami si platiť zdravotné odvody aj za obdobie, keď nepracovali. Zmena, ktorú presadil vládny Smer-SD a je účinná od januára, môže prekvapiť poistencov štátu, napríklad penzistov či matky na rodičovskej dovolenke.
Práve ich môžu o rok čakať nedoplatky v zdravotnej poisťovni. „Všeobecne sme podporili trend urobiť poriadok v dohodách, zaujíma nás však, aký to bude mať dopad na seniorov,“ povedal predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku Ján Lipiansky. Vopred avizuje, že zmeny môžu negatívne pocítiť najmä zamestnanci menších firiem. Tie zvážia, či budú vôbec za takýchto ľudí platiť štátu po novom viac.
Rezort zdravotníctva argumentuje, že doteraz musel štát platiť odvody aj za ľudí, ktorí mali vlastný príjem – ich počet sa tak po zmene zníži. Poslanec a exminister práce (SaS) Jozef Mihál nechápe, prečo majú ľudia platiť odvody aj za obdobie, keď nepracovali. Preto už v marci to bude chcieť v parlamente zmeniť.
Dôvodom zmien má byť úspora. Podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Zuzany Čižmárikovej, štát doteraz hradil poistné aj za ľudí, ktorí majú z čoho platiť odvody. „Cieľom bolo zúžiť pomerne široko definovaný okruh poistencov štátu.“ Čižmáriková vysvetľuje, že štát doposiaľ platil aj za osoby, ktoré dosahovali príjmy zo zárobkovej činnosti, ktorých výška nebola obmedzená. Avšak, najmä medzi dôchodcami, je množstvo voličov vládnej strany.
Podľa politológa Tomáša Koziaka si Smer vie pri každom opatrení prepočítať, či mu to stojí za stratu časti voličov. Inak to podľa neho nebolo ani v tomto prípade. „Smer za každú cenu potrebuje naplniť štátnu kasu. Zisky, ktoré z toho bude mať, mu zrejme stoja za tú potenciálnu stratu voličov. Smer si to navyše vie zdôvodniť a veľmi dobre vyargumentovať – je kríza, málo peňazí, musia sa uskromniť všetky príjmové kategórie.“
Ako ľudí neodradiť od legálnej práce
Podľa analytika INEKO Petra Goliaša je princíp zmien, ktoré sa snaží zaviesť rezort, správny. Ľudia s dostatočne vysokým vlastným príjmom by si za seba podľa neho mali platiť odvody. Upozorňuje však, že odvodová záťaž by mala stúpať postupne v závislosti od výšky príjmu tak, aby neodrádzala od legálnej práce. „Skokové zvyšovanie odvodov po prekročení danej hranice príjmu motivuje ľudí držať legálny príjem pod touto hranicou. Inými slovami, nie je správne, ak zvýšenie hrubého príjmu o jedno euro nad danú hranicu znamená o desiatky eur vyššiu odvodovú záťaž, a teda aj pokles čistého príjmu,“ dodal Goliaš.
Hranicu rezort stanovil na 15-násobok životného minima, teda 2 918,70 eura. Čižmáriková pripomína, že nezavádzajú nič nové. Podobný stav tu už totiž bol pred tromi rokmi. Koľko by mala získať štátna kasa znovuzavedenou zmenou, rezort vyčísliť nevie. „Vzhľadom na skutočnosť, kedy splnenie podmienky pre platenie poistného štátom sa skúma na základe príjmov za celý kalendárny rok 2013, počty poistencov a úspor bude možné vyčísliť až po skončení roka 2013,“ povedala Čižmáriková.
Antisociálne opatrenie
Bývalý minister práce Jozef Mihál (SaS) tvrdí, že sa zmeny budú týkať desiatok tisíc ľudí. Nejde pritom len o dôchodcov či matky na rodičovskej dovolenke, ale aj študentov alebo ľudí poberajúcich príspevok za opatrovanie. Na najbližšej marcovej schôdzi parlamentu chce preto Mihál predložiť návrh, aby si ľudia nemuseli doplácať za tú časť roka, kedy nepracovali. „Nie som si istý, či to na ministerstve takto chceli. Ak áno, tak je to maximálne nesociálne, pretože je to zásah na najcitlivejšie skupiny ľudí. A ak to takto nechceli, tak verím, že môj návrh bez problémov prejde,“ povedal HN Mihál.
Ministerstvo tvrdí, že takto sa zaviesť podmienky platenia odvodov nedajú. „Obdobie, počas ktorého sa skúma splnenie podmienky poistenia, je celý kalendárny rok, vzhľadom na formu platenia poistného ako ročného poistného,“ odôvodnila Čižmáriková.