Dzurindovi to nakoniec vyšlo. Radičová bola pri eurovale donútená položiť hlavu pod gilotínu. A Sulík bol – nasilu – postavený pred surové ultimátum. Buď zlomí krk sebe, alebo premiérke.

Na osudovom ťahu Radičovej je smutné to, že vôbec nebol taký nutný, ako sa tváril. Keby SaS zablokovala euroval, nenastala by nijaká katastrofa. Na vec by sa išlo nemeckou cestou. Tam kritické váhanie časti konzervatívcov a liberálov nahradili hlasmi socialistov. Fico by nemohol únii donekonečna vysvetľovať, že je za, ale proti... Navyše, diktatúra eurozóny zvykne byť neoblomná. Vieme, ako to chodí. Nemci a Francúzi rozhodujú. Taliani si vydupávajú drobné výhody. A so Slovákmi (Estóncami) sa nikto nebaví. Len nám vždy určia, kam sa treba podpísať. A koľko treba poslať na účet. Na záchranu sveta či na výplaty pre Berlusconiho vládu... Nazvime si to výpalné ako chceme.

Nápad Dzurindu (Mikloša) spojiť euroval s osudom Radičovej nebol nový. Premiérku do toho dokopávali už pred mesiacom. Radičová vtedy odolala. Vyhlásila, že pre ňu je priorita rozpočet 2012, odvodová reforma, vládny program, stabilita. Mala pravdu. Toto sú pre Slovensko dôležitejšie veci ako rušenie pôvodných (prísnych) pravidiel eurovalu. Ďalší útok prišiel na Prezídiu SDKÚ pred dvoma týždňami. Aj vtedy ešte premiérka odolala. Pochopila, že Dzurinda s Miklošom ju chcú obetovať. A rozdávať karty nanovo, bez nej. Parlamentná väčšina stále je – a ostane – silne protificovská. Hlavné slovo bude mať ďalej SDKÚ. Nakoniec, do tretice, to však prišlo ,,samo". Radičová nevydržala sústavný tlak zvonku a úskoky vlastnej strany. Unavila sa. V pondelok na Prezídiu SDKÚ ponúkla Dzurindovi zloženie funkcie. Zamietlo sa. V utorok ráno vyčerpaná a podlomená premiérka oznámila, že má dosť...

Keby mal dnes niekto nutkanie prepadnúť panike zo „zrady“ Sulíka a z návratu Fica, mal by sa upokojiť a vydýchať. Takú chybu by Dzurinda nikdy neurobil. Fico je stále starostlivo zaizolovaný. Sulík s Radičovou rozdelení. A Dzurinda s Miklošom... Na všetko pripravení.