Aké rozdiely teda vidíte v investovaní u nás a za veľkou mlákou?
V Spojených štátoch je konkurencia naozaj obrovská, hoci skôr medzi venture kapitálovými investormi, projekty malých rozmerov sa tam prakticky takmer vôbec nerobia. Z toho vyplýva, že v USA je síce oveľa viac nápadov, no rovnako aj viac neúspešných projektov. Pustiť sa do niečoho, čo je priemerné, je riziko. Musí byť definovaný jasný problém, jeho riešenie a ako sa bude tvoriť pridaná hodnota. Často majú ľudia dobré nápady, ktoré však nemusia vedieť, ako majú zarábať. Na Slovensku je zatiaľ menej kapitálu dostupného pre takéto projekty, možno aj preto čítame menej o úspešných projektoch. Aspoň zatiaľ.
Keď porovnáte ľudí, a nie nápady...
Amerika je postavená na kultúre vytvárania, najmä vytvárania inovácií, aj keď projekt biznis anjelov nie je o Nobelovej cene za najlepší nápad, ale o tom, kto sa dokáže uplatniť na trhu. Študenti v USA sú draví, vedia, že tam majú investorov, ktorí majú dostatok kapitálu, robia prezentácie a súťažia. Chodia za investormi s obrovským nadšením. Myslím si však, že aj u nás je veľmi veľa šikovných ľudí.
Očakávate, že možnosť získať investora pre svoj nápad nakopne Slovákov k väčšej aktivite?
Je to na nich a ich húževnatosti. Platí pravidlo, že keď si nevieš nájsť cestu k investorovi, tak niečo robíš zle. Málo sa pýtaš, málo hľadáš a možno sa vzdávať príliš skoro. V Silicon Valley platí, že je samo osebe úspech, keď ľudia získajú u investora termín na rozhovor. Fungujú totiž na základe odporúčaní, lebo tých nápadov je kvantum. Človek má potom 30 minút až jednu hodinu na to, aby zaujal investora a dostal sa o krok ďalej.
Znamená to, že Slováci to majú ľahšie?
Môže to byť ľahšie, no aj nemusí. Myslím si, že vôbec uspieť so svojím nápadom je veľmi ťažké, či už v USA alebo v Európe. Všade treba veľa vytrvalosti, tvrdej práce a neustále byť v strehu pred konkurenciou, dávať pozor na medziľudské vzťahy, ako aj robiť čím menej chýb, lebo často kvôli maličkostiam môže biznis zlyhať.
Vyhľadávate si projekty sami alebo sa vám ľudia ozývajú?
Väčšinou cez referencie.
Ako hodnotíte projekt, ktorému možno nerozumiete?
Mám interný tím ľudí aj externých poradcov pre špecifické oblasti, ktorým ja nerozumiem.
Čo sa stáva, ak majiteľ projektu, ktorý vy zafinancujete, neplní svoje sľuby alebo svoju prácu?
Najmä v skorých štádiách projektu sa často mešká a je zložité tieto situácie riešiť, pretože musíte vedieť, kedy treba byť prísny, kedy chápavý a aké opatrenia na nápravu treba použiť, aby boli obe strany spokojné. Technologickí inovátori sú zväčša veľmi múdri ľudia, avšak dodržiavanie termínov či písanie správ nie je práve ich najsilnejšia vlastnosť. Napríklad pri takomto projekte je to často aj o tom, aby sa títo ľudia naučili správať tak, ako by peniaze v projekte boli ich vlastné.
Skrachoval vám niektorý biznis?
V tejto branži platí, že je úspech, ak sa nadmieru zadarí jednému projektu z desiatich. Dúfam, že sa mi podarí dosiahnuť aspoň tento „priemer“ brandže. Zatiaľ mi investície napredujú, avšak zajtra sa môže všetko zmeniť.
Čo by ste chceli podporiť na Slovensku?
Vo všeobecnosti ide o projekty v oblasti technológií, biotechnológií alebo v energetických inováciách. Viem si predstaviť, že v týchto odvetviach by od Slovákov mohli prísť naozaj zaujímavé nápady.
A v akých odvetviach investujete v zahraničí?
Nejde iba o jednu oblasť. Mám investície v oblasti cloud computingu, geolokačnej technológii, ako aj v dizajne a výrobe. Okrem technologických investícií ma zaujíma takzvaný impact investing. Ide o oblasť na rozhraní venture kapitálového investovania a filantropie. Na Slovensku sme prostredníctvom Nadácie Provida doposiaľ rozbehli zopár investícií a práve analyzujem jednu zaujímavú príležitosť v USA a Afrike.
Koľko začínajúcich projektov ste podporili?
Investovaniu sa venujem už dlhšie, no investovaniu ako biznis anjel aktívne len tretí rok. Analyzujeme ročne asi desať projektov, z ktorých sa snažíme vybrať zopár so silnou perspektívou. Od roku 2009 sme investovali do štyroch spoločností, ktoré sa teraz nachádzajú v rôznych štádiách rozvoja. Dali sme si latku dosť vysoko a dobrých projektov je naozaj veľmi málo.
O koľko peňazí zatiaľ išlo?
Tieto investície nie sú zatiaľ verejné, takže presnú výšku nebudem prezrádzať. Niektoré projekty sú v desiatkach tisícov, iné v státisícoch eur. Financovanie spoločnosti sa uskutočňuje v etapách. Anjeli začínajú „nízkymi“ tisíckami, potom prichádzajú takzvaní super biznis anjeli, ktorí investujú do 250-tisíc eur. Existujú tu aj „venture kapitálové“ firmy, ktoré väčšinou vstupujú do spoločnosti, ktorá už má určité tržby, zákazníkov a potrebuje ďalší rastový kapitál. Tie si za svoje milióny berú aj väčšinou kontrolný alebo blokačný podiel vo firme.
Vy sa radíte do ktorej skupiny?
To sa nedá paušalizovať. Raz investujem menej, inokedy viac. Investoval som zatiaľ aj ako biznis anjel aj ako venture kapitálový investor.
Spomínali ste, že máte pri projektoch vyššie položenú latku. Čo to znamená?
Dôležitá je inovatívnosť produktu či služby, schopnosť manažmentu zostaviť dobrý tím a produkt predať. Je ťažké prísť s niečím úplne novým a uspieť na svetovom trhu. Veľa nápadov sa sem aj kvôli tomu prenáša zo Spojených štátov. Verím však, že naši mladí podnikatelia budú vedieť preraziť do zahraničia. Som rád, že na Slovensku vzniká komunita biznis anjelov, teda investorov, ktorí sú ochotní ísť svojím spôsobom do rizika.
Rozhodli ste sa byť biznis anjelom aj na Slovensku...
Nerozhodol som sa, tejto oblasti sa venujem už dlhšie, len budem viac podporovať aj mladých slovenských podnikateľov. Podľa mňa je fantastické mať možnosť podporiť realizáciu projektov, ktoré môžu niekomu zmeniť život a vytvoria niečo úplne nové. Ak sú takéto projekty úspešné, nielenže vytvárajú nové pracovné miesta, ale taktiež robia dobré meno svojej krajine, pôsobia motivačne a stimulujúco najmä na kreativitu mladých ľudí.
Prečo takáto podpora u nás doteraz neexistovala?
Všetko má svoj čas. V zahraničí sa tiež komunita biznis anjelov nevyvinula za noc. Veľa vecí, ako sú školy, kapitál, prostredie či celková klíma, ktorá podporuje ľudí, ktorí sú ochotní obetovať pohodlie istého pracovného miesta, musia do seba zapadať. Súčasťou tvorby nových vecí je aj neúspech, z ktorého sa človek musí vedieť poučiť. Európa je vo všeobecnosti menej experimentálna.
Kto je Ladislav Kossár
Ladislav Kossár vyštudoval Právnickú fakultu UK. Počas svojich štúdií v Holandsku, Maďarsku a v USA sa venoval najmä medzinárodnému právu, právu duševného vlastníctva a kapitálovým trhom. Na Harvarde študoval okrem práva aj politológiu a vzťah verejného a súkromného sektora. Pracoval pre Deutsche Bank v Londýne, vo Frankfurte a v Tokiu, kde sa venoval fúziám a akvizíciám, správe aktív a investičnému bankovníctvu. V roku 2004 sa vrátil na Slovensko a založil spoločnosť Venvivis, ktorá sa venuje investovaniu rozvojového kapitálu do inovatívnych spoločností v Sillicon Valley a na Slovensku. S nadáciou Provida investuje do sociálnych a vzdelávacích projektov formou angažovaniej filantropie.