Univerzít na Slovensku bude zrejme menej. Akreditačná komisia v týchto dňoch posiela ministerstvu Dušana Čaploviča novú optiku hodnotenia vysokých škôl. „Kritériá nie sú také prísne, ako by som si predstavoval, ale sú prísnejšie, ako boli tie pôvodné,“ hovorí predseda komisie Ľubor Fišera.
Dosiaľ Akreditačná komisia hodnotila podiel študentov a učiteľov, počty doktorandov, docentov a profesorov, úspešnosť v získavaní grantov či materiálne vybavenie školy. Šesť kritérií navrhuje komisia zoškrtať na tri – kvalita výskumnej činnosti školy, kvalita výstupov doktorandov a rozsah, v akom škola uskutočňuje doktorandské štúdium. Väčší dôraz bude komisia klásť na citácie v prestížnych zahraničných vedeckých časopisoch.
Cieľom je, aby len zhruba 10 percent škôl patrilo medzi elitu a práve tu sa odohrávala podstata vedy a výskumu. Univerzity by potom mali výrazne viac peňazí od štátu.
Práca na desať mesiacov
Čaplovič už vyhlásil, že elitnými školami sú podľa neho bratislavské Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita a Ekonomická univerzita, košické Technická, P. J. Šafárika a Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, Žilinská univerzita, zvolenská technika a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Komisia začne školy hodnotiť po predložení podkladov, tzv. komplexná akreditácia by sa mala začať 1. marca 2014 a mala by trvať desať mesiacov.
Nové kritériá zrejme povedú k obmedzeniu počtu univerzít. „Mali by zabezpečiť, že tak ako v iných krajinách, kde zhruba 10 percent univerzít je v kategórii výskumná, aj u nás by to malo byť, že 10 – 15 percent univerzít bude v prvej kategórii a tie ostatné sa zaradia medzi ostatné dve kategórie,“ domnieva sa predseda Rady vysokých škôl Viktor Smieško. V súčasnosti na Slovensku pôsobí 35 verejných, štátnych a súkromných vysokých škôl.
K novým kritériám sa ministerstvo školstva do uzávierky nevyjadrilo. „V decembri sme dostali pracovnú verziu, ale dohodli sme sa, že sa budeme zaoberať až podrobnou finálnou verziou, ktorú zatiaľ nemáme,“ je opatrný aj prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár.
Prvý pokus nevyšiel
Rozčleniť školy na lepšie financované elitné univerzity a školy druhej a tretej kategórie chcel aj exminister školstva Ján Mikolaj (vtedy SNS). Medzi špičku sa však napokon dostali takmer všetky verejné vysoké školy. Čaplovič túto tému otvoril už vlani – avizoval, že chce dosiahnuť, aby sa Trenčianska univerzita A. Dubčeka a komárňanská Univerzita J. Selyeho premenovali v súlade s vysokoškolským zákonom na vysoké školy. Na rokovanie parlamentu sa však tento zákon zatiaľ nedostal.
Ten jediný môže tieto zákonom založené školy premenovať. Práve parlament bol však v minulosti kameňom úrazu pre podobné aktivity. Vysoká škola je pre kraj či mesto výrazným benefitom a vecou prestíže.