Rast zamestnanosti ovplyvnili najmä podniky do deväť a do štyridsaťdeväť zamestnancov a živnostníci, v podnikoch nad 250 pracovníkov zamestnanosť klesla. Najvýraznejšie rástla zamestnanosť v hoteloch, reštauráciách, vo finančnom sprostredkovateľstve a v stavebníctve. Klesala v poľnohospodárstve a v priemysle.
Šťastie žičí vzdelanejším a starším
Najviac, až o 8,8 percenta, vzrástla zamestnanosť u vyučených s maturitou a o 8,3 percenta u vysokoškolsky vzdelaných. Nestúpol počet pracujúcich so základným vzdelaním a vyučených bez maturity. Až 44,8 percenta zamestnaných tvorili občania od 35 do 49 rokov, len 11,5 percenta občania od 15 do 24 rokov a z ľudí nad 60 rokov bolo zamestnaných len jedno percento, hoci práve u vyše šesťdesiatročných vzrástla zamestnanosť medziročne najviac, teda až o 12 percent.
Ekonomicky najaktívnejší je stredný vek
V SR bolo vlani v priemere 2 632 600 ekonomicky aktívnych obyvateľov, o 7 500 viac ako v roku 2002. Počet pracujúcich stúpol o 2 percentá a počet nezamestnaných klesol o 6,5 percenta. Stúpla ekonomická aktivita občanov od 15 rokov, viac rástla u žien. Ekonomicky najaktívnejší (90 percent zo všetkých zamestnaných) boli občania od 35 do 49 rokov. Medziročne najvýraznejšie (o 2,5 percenta) vzrástla zamestnanosť obyvateľov od 55 do 59 rokov, no len 42-percentná bola zamestnanosť občanov od 15 do 24 rokov
Najmenej práce v okrese Rimavská Sobota
Miera evidovanej nezamestnanosti sa znížila aj vo všetkých regiónoch. Na najvyššej napriek sedempercentnému poklesu oproti roku 2002 stále zostáva okres Rimavská Sobota, kde bola vlani priemerná nezamestnanosť 30,09 percenta. Najnižšiu, len 2,83 percenta, mal tradične okres Bratislava III. Podiel dlhodobo nezamestnaných na všetkých nezamestnaných bol koncom minulého roka 47 percent.
Vojtech Tkáč: Zvýšenie zamestnanosti je virtuálna realita
Predseda Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie Vojtech Tkáč k správe o plnení Národného akčného programu zamestnanosti povedal, že predstavuje virtuálnu realitu. Vlaňajšej politike zamestnanosti vyčíta predovšetkým zásah do verejnoprávneho charakteru sprostredkovania práce zoštátnením Národného úradu práce a "záhadné zmiznutie ušetrených 12 miliárd Sk určených zo zákona len na riešenie zamestnanosti". Podľa neho k správe treba dodať, že sa nepodarilo zabezpečiť spravodlivú regionálnu distribúciu zdrojov, ktoré by pomohli rozvíjať zamestnanosť. Vlaňajšej politike zamestnanosti vyčíta aj rozbitie siete sprostredkovania práce a poradenstva v nezamestnanosti. Na jedného sprostredkovateľa podľa neho v súčasnosti pripadá 800 uchádzačov o zamestnanie a v oblasti poradenstva až 1 500. Pokladá to za absurdné, lebo vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa neho automaticky neznamená, že vyradený sa zamestnal, že vyradenie nemá vplyv na jeho sociálnu úroveň a budúci dôchodok.