19.09.2011, 12:04

Fico: Rozhovory na tému predčasných volieb neexistujú

Rozhovory na tému predčasných parlamentných volieb medzi predstaviteľmi koalície a opozičným Smerom-SD neexistujú. Pre TASR to dnes potvrdil líder Smeru-SD Robert Fico, ktorý odmieta iný spôsob preskupenia politických síl ako predčasné či riadne voľby.

"Žiadne rokovania neprebiehajú o vývoji, ktorý by mohol nastať. My tvrdíme, že nové rozloženie politických síl môže prísť len predčasnými alebo riadnymi parlamentnými voľbami," deklaroval. Vzájomné podozrievanie sa koaličných strán z pripravovaného paktu so Smerom-SD je podľa Fica len výsledkom toho, v akej vnútornej kvalite vládna koalície je. "Ja tomu nevenujem nejakú pozornosť," uistil.

Fico je presvedčený, že koalícia sa s opozíciou dohodne na predčasných voľbách veľmi rýchlo vtedy, keď nebude funkčná vláda. "Ak bude funkčná, predčasné voľby nebudú," dodal.

Predčasné voľby uprednostnil pred rekonštrukciou vlády v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy aj predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský. "Ak by táto vláda prestala mať dôveru, žiadnu inú vládu bez parlamentných volieb nebude možné zložiť," vyhlásil. Zdôraznil, že KDH nerozmýšľa nad žiadnou inou alternatívou, ako je pokračovanie v súčasnej vláde Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). Apeloval na všetky vládne strany, aby si uvedomili svoju zodpovednosť za Slovensko a euroval. V koalícii, ktorá sa nevie zhodnúť na takých zásadných veciach, by bolo podľa jeho slov veľmi zložité zotrvávať.

Fico avizoval, že poslanci jeho strany sa v prípade spojenia hlasovaní o eurovale a dôvere vláde SR na hlasovaní nezúčastnia. Ak by potom padla vláda, sociálni demokrati nemajú záujem o účasť v zrekonštruovanom kabinete a budú presadzovať predčasné parlamentné voľby.

Na skrátenie volebného obdobia a vyhlásenie predčasných volieb je potrebných aspoň 90 hlasov poslancov. Naposledy k tomu došlo v roku 2006 počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS), kedy sa parlamentné voľby mali pôvodne konať v septembri, avšak boli už 17. júna. Parlament odsúhlasil ústavný zákon na skrátenie volebného obdobia po tom, ako KDH ohlásilo odchod z koalície. K moci sa následne dostali Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS.