V krčme oproti pamätníku, ktorý má túto udalosť pripomínať, však kockový cukor nemajú. „Ku káve bežne podávame cukor balený v papieri a vlastne ani sama neviem, prečo,“ hovorí servírka Ivana z krčmy U Sedláka. Po chvíľke rozmýšľania však Ivana povie, že to bude asi nižšou cenou baleného cukru a aj jeho lepšou hygienou.

Práve z tejto krčmy máte najlepší výhľad na žulový pamätník kockového cukru, kam sa chodia turisti najčastejšie fotiť. Aj preto si tu kockový cukor turisti z času na čas ku káve pýtajú. „Asi ho nakoniec budeme musieť začať znova ponúkať,“ smeje sa Ivana.

Stratená minulosť
Cukrovar, kde sa zrodil kockový cukor, už nenájdete. Postupom času sa v Dačiciach cukor prestal vyrábať a budova cukrovaru sa prestavala. Ešte stále sa na ňu môžete pozrieť, ale jej pôvodný účel už pripomína iba pamätná tabuľa. „Najčastejšie sa nás turisti pýtajú na cukrovar, alebo na pivovar, kde sa varí dačické pivo, prípadne na kláštor, ale bohužiaľ ich veľakrát musíme sklamať,“ hovorí Lenka z turistickej informačnej kancelárie.

Cukrovar už roky nefunguje a Dačické pivo sa varí na Krušnej hore. No a v kláštore ešte stále bývajú mnísi a pre verejnosť stále nie je prístupný v takej miere ako by sme si želali. Aj napriek tomu je na čo sa v Dačiciach pozerať. V okolí mesta sa nachádza veľa rybníkov a parkov, a aj samotné centrum mesta má svoje čaro.

Za všetkým hľadaj ženu
Až do roku 1843 sa cukor predával v obrovských hrudách a ženy si z nich doma osekávali, koľko potrebovali. Keď sa však raz žena cukrovarníka z Dačíc pri osekávaní cukru porezala a začala do muža dobiedzať, aby s tým už konečne niečo urobil, vznikol kockový cukor. Vo svojom cukrovare začal na vlastnoručne vyrobenom lise vyrábať kockový cukor. Na ten získal o niečo neskôr patent, ktorý od neho odkúpili významné cukrovary po celom svete.