Zatiaľ čo donedávna bola vysoká škola zárukou dobre plateného a istého zamestnania, v súčasnosti aj absolventi vysokých škôl pociťujú nedostatok pracovných príležitostí.
Jedným z dôvodov je, samozrejme, svetová kríza, ktorá sa odráža na poklese možností zamestnaní. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia toto často pociťujú viac, keďže pracujú na pozíciách, ktoré sú čiastočne obmedzované (napríklad počítačový expert alebo rôzne audity a analýzy, ktoré sú v čase krízy odkladané alebo rušené).

Prebytok
Druhým z dôvodov je relatívny prebytok vysokoškolákov. Zatiaľ čo v nedávnej minulosti študovala na vysokých školách menej ako štvrtina populačného ročníka, v súčasnosti je to okolo polovice populačného ročníka. Trh práce vie menej efektívne absorbovať takýto vysoký a nárazový nárast vysokoškolákov oproti situácii s dlhodobejším, ale miernejším nárastom. Takýto drastický nárast je, samozrejme, spojený s čiastočným poklesom kvality vysokoškolského štúdia a študentov.

Trh
Tretím dôvodom nedostatku pracovných príležitostí je fakt, že trh práce je trh. Na trhu sa musí stretnúť ponuka s dopytom za obojstranne akceptovanú cenu. Preložené do reči trhu práce, potenciálny zamestnanec aj zamestnávateľ musia mať podobnú predstavu o mzde. Posledné štúdie ukazujú, že očakávania absolventov prichádzajúcich na trh práce sa postupne počas krízy znižujú, čo im umožňuje ľahšie si nájsť zamestnanie.

Odbory a trh
Štvrtým dôvodom je čiastočné oddelenie vzdelávania od trhu práce. V súčasnosti je vysoké školstvo dotované z verejných financií podľa technickej náročnosti štúdia. Nie je dotované podľa potrebnosti študentov na trhu práce, ale podľa množstva technického vybavenia potrebného na štúdium. Dôsledkom je, že napríklad stredný manažment (veľmi žiadaný na trhu práce) je dotovaný najmenej. Chýba finančné motivovanie škôl vychovávať študentov v odboroch žiadaných na trhu práce.

Identifikácia odborov
Aby však mohol existovať systém motivácií študovať v perspektívnych odboroch, musí existovať systém identifikácie týchto odborov a špecializácií. Úloha to nie je ľahká a je potrebná dlhodobá spolupráca expertov z mnohých odborov. Vzhľadom na fakt, že štúdium trvá relatívne dlho (niekoľko rokov), nedá sa vychádzať zo súčasného stavu na trhu práce, ale z prognózy možných budúcich vývojov trhu práce na Slovensku. Slovenská ekonomika je však malá a veľmi otvorená, čo ešte viac sťažuje konštrukciu prognózy.

Migrácia
Neodškriepiteľnou vlastnosťou trhu práce na Slovensku je migrácia. Migrácia v rámci Slovenska je relatívne nízka, avšak po vstupe do Európskej únie rapídne vzrástla migrácia do členských krajín EÚ. Veľkou časťou týchto migrantov sú práve študenti a absolventi vysokých škôl.
Ako otvorená ekonomika v rámci Európskej únie, je Slovensko predmetom presunov výrobných a iných kapacít. Medzinárodná firma sa môže relatívne jednoducho rozhodnúť vytvoriť pobočku na Slovensku (alebo presunúť pobočku zo Slovenska niekam inam). Takisto môže zvýšiť produkciu v slovenskej pobočke na úkor pobočky v Anglicku (alebo opačne). Toto má za následok ťažko predvídateľné požiadavky na pracovníkov, ich štruktúru, lokalitu a množstvo.

Priestor na vízie
Veľkou výhodou otvorenosti ekonomiky je možnosť exportovať produkty a služby. Tu je priestor na vízie, ako sa môže vyvíjať dopyt v celoeurópskom kontexte. V súčasnosti je na vzostupe zelená a strieborná ekonomika. Zelená ekonomika sa zaoberá vývojom a tvorbou produktov zameraných na ekológiu a ekologickejšie správanie pri výrobe alebo spotrebe. Spadá sem množstvo samostatných produktov (čistiarne odpadových vôd, ekologické obaly), až po mierne inovácie v "štandardnom" priemysle (ekologickejšie motory, k prírode priateľské materiály). Strieborná ekonomika sa zameriava na uspokojenie dopytu ľudí nad 50 rokov. Vzhľadom na demografický vývoj je táto skupina obyvateľstva rastúca a (minimálne v západných krajinách) aj relatívne bohatá. Majú však svoje potreby, ktoré produkty pre mladú generáciu nevedia uspokojiť. Patria sem rôzne služby (od domovov dôchodcov cez špecializované rádia, časopisy a hotely, až po turistické strediská bez adrenalínových atrakcií), ako i drobné zlepšenia v produktoch (väčšie displeje, autá s pohodlnejším nastupovaním).

Výber
Výber smeru štúdia vôbec nie je ľahký a v čase výberu smeru sa nedá povedať, či daná voľba je naozaj najlepšia. Skúsenosti však ukazujú, že je dobré študovať odbory, z ktorých znalosti sa dajú uplatniť vo viacerých smeroch. Alebo mať istotu uplatnenia v nejakom úzko vybranom smere (napr. zubár alebo veterinár).

Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti