07.01.2010, 00:00

Kauza Tipos. V boji o milióny má štát nového súpera

V kauze Tipos, kde Slovensku hrozí pokuta 66,39 milióna eur (dve miliardy korún), sa podľa všetkého štátu zmenil súper.

"V decembri 2009 bolo rozhodnuté o zámene účastníkov konania,“ potvrdil informáciu HN hovorca Najvyššieho súdu Peter Préti. K akej zámene došlo, nemohol konkretizovať. Kauza sa začala, keď Sazka-Športka napadla údajne neoprávnené používanie jej značiek a know-how.

Vývoj kauzy Tipos

7. januára 2000
Nástupnícka organizácia federálnej Sazky – Športky zažalovala Tipos za neoprávnené používanie značiek Športka, Šanca, Mates, neplnenie zmlúv, vedomé porušovanie práv Športky a získavanie know-how.
2002 až 2004
Prípad medzi Športkou a Tiposom niekoľkokrát súdy vrátili, žalovaná suma narástla až na 66,39 milióna eur (dve miliardy korún ).
7. augusta 2008
Najvyšší súd SR rozhodol o úhrade takmer dvoch miliárd zo strany Tiposu. Pohľadávky od spoločnosti Športka však mal podľa medializovaných informácií kúpiť podnikateľ Radovan Vítek.
19. november 2008
Tipos a Lemikon Limited podpísali dohodu o finančnom urovnaní a prevode know-how. Slovenská strana sa v nej vzdala akýchkoľvek opravných prostriedkov.
28. novembra 2008
Parlament prijal zákon, ktorý cez mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora umožňuje oddialiť vykonateľnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v tejto kauze.
30. novembra 2008
Tipos poslal prvú splátku dlžnej sumy (zhruba 500 miliónov korún, 16,6 milióna eur) na účet Lemikon Limited so sídlom na Cypre.
8. decembra 2008
Spoločnosť Lemikon oznámila, že odstupuje od zmluvy s Tiposom z novembra.

Účastníkmi konania v kauze boli na jednej strane štátny Tipos a na druhej strane spoločnosť Lemikon Limited so sídlom na Cypre. Tá na jar 2008 pohľadávku od spoločnosti Športka odkúpila. Podľa medializovaných informácií za spoločnosťou stojí český miliardár Radovan Vítek, ktorý to však nikdy nepotvrdil.

Generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorý do prípadu vstúpil ešte v decembri 2008, pre HN tiež naznačil, že došlo k zmenám v cyperskej firme. "Prebehli rušenia firiem, nejaké prevody tých ľudí, čo si niečo nárokovali. A my sme na to museli zareagovať,“ povedal nám Trnka. V súvislosti s tým sa preto musel doplniť aj spis na Najvyššom súde. "Aby nedošlo k tomu, že niekto na súde povie, že sa domáhame niečoho voči právnickej osobe, ktorá už neexistuje a nemá legitimitu,“ hovorí Trnka.

Trnka pripomenul, že súd na zmeny upozornili dodatkom. Či to znamená, že spoločnosť Lemikon Limited, ktorá si po Športke nárokuje na peniaze od Slovenska, už neexistuje, alebo pohľadávku voči Tiposu firma predala niekomu ďalšiemu, sme sa nedozvedeli.

Lemikon mlčí
Zaujímali sme sa o to aj priamo u právneho zástupcu Lemikon Limited Tomáša Rybářa. Odpovede nám až do našej uzávierky neprišli. Viac už nechcel povedať ani generálny prokurátor. "Ja som iba hrubo načrtol, čo sa možno niekde stalo. Presne to špecifikovať nebudem, lebo to je predmetom toho, o čom má rozhodnúť Najvyšší súd,“ reagoval.

Český novinár Miroslav Motejlek, ktorý sa o kauzu dlhodobo zaujíma, sa domnieva, že mohlo dôjsť len k zmene právnej formy spoločnosti, alebo k procesným úpravám, keďže na peniaze si pred predaním pohľadávky nárokovala Športka. Ich vyplatenie Lemikonu pozastavil pred rokom práve Trnka, a to podaním mimoriadneho dovolania na Najvyšší súd. Tipos totiž po niekoľkých neúspešných pokusoch o mimosúdne vyrovnanie prehral so Športkou súd. Ešte pred vypuknutím kauzy bol minister financií Ján Počiatek (Smer-SD), zodpovedný za Tipos, ochotný bez informovania verejnosti peniaze vyplatiť.

Čakanie na Ústavný súd
Trnkovým podaním s odôvodneniami sa však vykonateľnosť pôvodného rozhodnutia Najvyššieho súdu odložila. Čaká sa na nové rozhodnutie, ktorým buď súd potvrdí svoje pôvodné rozhodnutie, alebo ho zmení. Kedy sa tak stane, zostáva stále otvorené. Prípad je pritom starý už viac ako rok.

Samotný Trnka vec prenecháva už iba sudcom. Na Najvyššom súde netušia ani len to, kedy sa vo veci začne pojednávanie. "Momentálne sa spisový materiál nachádza na Ústavnom súde, preto nie je možné určiť ani pravdepodobný termín skončenia veci, keďže Najvyšší súd nemôže do rozhodnutia Ústavného súdu SR pojednávať,“ uviedol Préti.