1. Sľub premiéra Roberta Fica, že ministri jeho vlády budú v prípade pochybenia odvolaní do 24 hodín.
Rastislav Kováčik, analytik INEKO:
Od nástupu súčasnej vlády do úradu vzniklo podozrenie z vážneho pochybenia ministeriek Tomanovej a Kramplovej a ministrov Jahnátka, Jureňu, Kašického, Počiatka, Izáka, Harabina, Janušeka, Štefanova a Chrbeta, v prípade ministrov Počiatka a Harabina dvakrát. S výnimkou ministra Izáka premiér konal až týždne či v prípade Janušeka dokonca mesiace po medializácii káuz. Ostatní ministri zotrvali vo funkciách, Harabin zostal napriek podozreniam zo zneužitia svojho vplyvu. Fico odvolal ministrov pod tlakom médií, verejnosti a neskoro.
Juraj Marušiak, politológ:
Toto splnené nebolo, naťahovalo sa to vždy dlhý čas vo všetkých prípadoch, vždy to bolo dlhšie ako 24 hodín. Rozhodne tento prísľub nesplnil.
Tlačový odbor Úradu vlády SR:
Žiadny premiér doteraz nevymenil pre pochybenia toľko ministrov ako premiér Robert Fico. Išiel tak ďaleko, že riskoval aj rozpad vládnej koalície len preto, že sa rozhodol, že vymení ministra koaličného partnera pre prešľapy. Nikdy nekonal na základe medializovaných informácií, ale preveroval si veci.
2. Odškodnenie klientov nebankových subjektov, čo vláda dala aj do svojho programového vyhlásenia
Rastislav Kováčik, analytik INEKO:
Vláda pravdepodobne nemala skutočný záujem odškodniť klientov nebankových subjektov a hospodárska kríza je len prijateľný dôvod, prečo tak neurobila.
Juraj Marušiak, politológ:
Je to populistický prísľub, nesplnený, nemám čo k tomu dodať. Jednoducho občania si mohli uvedomiť, že na Slovensku je ochrana bankových vkladov dobrá, nemali sa ulakomiť na prísľuby pofidérnych bankových subjektov.
Tlačový odbor Úradu vlády SR:
Vláda robí kroky pre to, aby získala maximálny možný objem možných zdrojov a všetky tieto peniaze budú určené na odškodnenie. V čase obrovských finančných problémov Slovenska pre globálnu hospodársku krízu nebolo možné odškodniť klientov nebankových subjektov.
3. Zachovanie bezplatného denného štúdia na verejných vysokých školách
Rastislav Kováčik, analytik INEKO:
Denné štúdium zostalo prevažne bez poplatkov, v roku 2007 však vláda spoplatnila súbežné štúdium viacerých akademických programov. Zúžila teda bezplatné štúdium na jeden akademický program v štandardnej dĺžke. V máji 2009 podľa správy ministerstva školstva 18 z 20 vysokých škôl nelegálne vyberalo školné, či už vo forme darov alebo poplatkov za nadštandardnú dĺžku štúdia v roku 2007 až 2008.
Juraj Marušiak, politológ:
Ak študuje človek dve vysoké školy, je to ponechané na samotné vysoké školy. Najväčší problém predstavuje nepriame vyberanie školného prostredníctvom tretích osôb. Tie školy postupujú protiprávne, malo by sa rázne v tom postupovať. Ja sa s tým u nás na fakulte nestretávam, u nás neplatia ani za externé štúdium.
Ministerstvo školstva SR:
Podľa Programového vyhlásenia vlády sa vláda zaviazala, že nezavedie platenie za denné štúdium. Počas celého volebného obdobia bolo študentom zabezpečené jedno bezplatné denné štúdium počas štandardnej dĺžky štúdia v každom stupni vysokoškolského vzdelávania. Zároveň nie je pravda, že 18 z 20 verejných vysokých škôl vyberalo nelegálne školné. Požadovali úhradu školného, ktoré je upravené v zákone. Zistené nedostatky sa týkali len niektorých skutočností formálneho charakteru.
4. Postihovanie ľudí neschopných preukázať pôvod svojho majetku
Rastislav Kováčik, analytik INEKO:
V marci 2010 parlament prijal zákon, ako aj novelu ústavy, podľa ktorých môže štát vyzvať na preukázanie pôvodu majetku každého, kto vlastní majetok za viac než 462-tisíc eur (takmer 14 mil. Sk). Účinnosť by mal zákon nadobudnúť od 1. 1. 2011. Podľa kritikov sa bude dať zákon obísť preukázaním pôvodu darom alebo pôžičkou zo zahraničia. Zákon tiež zrejme nepostihne ľudí užívajúcich majetok, ktorý de iure nevlastnia. Podobný zákon bol na návrh Roberta Fica prijatý už aj v minulosti, v septembri 2008 ho však Ústavný súd označil za protiústavný. Uplatňovanie takéhoto zákona bude stáť spoločnosť oveľa viac než z neho získa. Treba sa sústrediť na to, aby nebolo možné miliardy rozkradnúť, nie ich potom naháňať po svete.
Juraj Marušiak, politológ:
Zákon bol prijatý len nedávno, jedna vec je, do akej miery bude tento zákon efektívny, do akej miery môže byť účinný. Ukáže to až budúcnosť a tie veci, ktoré sa udiali dozadu dvadsať rokov, neviem, či bude mať na ne nejaký vplyv.
Tlačový odbor Úradu vlády SR:
Premiér urobil jednoznačne všetko pre to, aby sme mali reálne nástroje na postihovanie ľudí, ktorí nevedia preukázať pôvod svojho majetku. Bol to práve predseda vlády, kto komunikoval s predsedníčkou Ústavného súdu o tom, čo je v zákone protiústavné, oslovil viacerých expertov v oblasti práva, aby mohol byť pripravený čo najúčinnejší zákon v súlade s ústavou. Považoval to za takú kľúčovú vec, že bol ochotný zákon presadiť aj napriek nevôli koaličných partnerov.
5. Boj proti korupcii a veľkej ekonomickej kriminalite
Rastislav Kováčik, analytik INEKO:
Vláda nevytvorila a ani nemala snahu vytvoriť podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu. Ako príklad môžeme uviesť informácie, ktoré nedávno zverejnila Transparency International Slovensko: Slovenská republika uspokojivo zaviedla len jedno zo šestnástich odporúčaní týkajúcich sa boja proti korupcii, na ktoré bola pred dvoma rokmi upozornená. Tvrdí to najnovšie hodnotenie Skupiny štátov Rady Európy proti korupcii (Groups of States Against Corruption, GRECO), orgánu zriadeného Radou Európy pre monitorovanie súladu protikorupčnej legislatívy svojich členov s odporúčanými štandardami. Odporúčania sa týkali dvoch oblastí - zvýšenia transparentnosti financovania politických strán a komplexnejšej úpravy postihovania korupcie v Trestnom zákone. V prvej oblasti SR nesplnila žiadne odporúčanie, v druhej oblasti plne jednu a ďalšie tri len čiastočne.
Juraj Marušiak, politológ:
Vláda nebojovala dostatočne proti korupcii. Tento sľub nepovažujem za splnený. Tak vládne, ako aj opozičné strany sú hlboko zapletené do korupčných káuz.
Ministerstvo vnútra SR:
Ministerstvo vnútra a polícia razantne postupovali v boji proti korupcii. Úrad boja proti korupcii odhalil v tomto funkčnom období 4 178 prípadov, čo je o vyše 70 % viac ako v prechádzajúcom období. Celkovo obvinil 1 292 osôb. Pokiaľ ide o hodnotenie miery korupcie podľa Eurobarometra či Indexu ekonomickej slobody od renomovanej americkej nadácie Herytage Foundation a prestížnych novín Wallstreet journal, miera korupcie na Slovensku klesla.