Nadobudnutím účinnosti ústavného zákona o bezpečnosti štátu... č. 227/2002 Z. z., vznikli podmienky na ustanovenie Bezpečnostnej rady štátu (BRŠ). Má deväť členov, z toho šiesti sú zároveň členmi vlády, jej predsedom je premiér. Ak by v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu bola znemožnená činnosť vlády, vykonáva BRŠ väčšinu jej ústavných právomocí. V mieri je BRŠ poradným orgánom vlády, okrem iného pripravuje pre vládu opatrenia na predchádzanie krízovým situáciám. Zároveň bola zrušená Rada obrany štátu ustanovená ešte podľa federálnych zákonov, ktoré vychádzali z Ústavy ČSSR. "Povinnosti BRŠ v čase mieru by mal stanoviť osobitný zákon, ten chýba. Ešte nie je stanovené, kto má pripraviť jeho návrh. Mala by sa konštituovať Kancelária bezpečnostnej rady, ktorá má byť súčasťou organizačnej štruktúry Úradu vlády SR. Kompetencie BRŠ v čase mieru sú dosť chabé, najmä nie sú legislatívne vyjadrené jej právomoci voči prvkom krízového riadenia v rezortoch, krajoch a okresoch," povedal pre HN Ing. Ján Čarnogurský, vedúci oddelenia obrany pre oblasť štátnej správy úradu obrany, ochrany a športu Ministerstva vnútra SR.
V Audite krízového manažmentu štátu sa konštatuje, že v nejestvuje stály výkonný prvok vlády SR, ktorý by sa na základe zákona zaoberal monitorovaním a analýzou rizík a ohrození, vrátane tzv. nevojenských krízových situácií, kde patria záplavy a priemyselné havárie. Tento prvok by pripravoval návrhy preventívnych rozhodnutí, a pri vzniku krízy opatrenia na jej riešenie. Na ministerstve zahraničných vecí existuje dočasné situačné centrum, ktoré je orientované predovšetkým na monitorovanie zahraničnopolitických rizík a z nich vyplývajúcich ohrození. "Pripravuje sa zriadenie orgánu krízového manažmentu na vrcholovej úrovni. Podľa zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách, by mal vzniknúť Ústredný krízový štáb, na čele s ministrom vnútra, pripravuje sa jeho štatút," informuje ďalej J. Čarnogurský. Komisia ministra pre otázky vnútornej bezpečnosti a z toho vyplývajúcich bezpečnostných rizík existuje, avšak doteraz nebol konštituovaný výkonný prvok krízového riadenia v priamej podriadenosti ministra - útvar krízového riadenia.
V audite sa tiež kritizuje, že ministerstvá a ostatné ústredné úrady štátnej správy nemajú definovanú jednotnú organizačnú štruktúru na plnenie úloh pri riešení krízových situácií nevojenského charakteru. V rezorte obrany to má na starosti Generálny štáb, čo nie je v súlade so zákonom. Podľa nového zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane jednotlivé ministerstvá majú vytvárať útvary krízového riadenia. "Bohužiaľ, ani zákon č. 387/2002 Z. z. nestanovuje konkrétnu zodpovednosť a povinnú súčinnosť pri riešení jednotlivých druhov kríz, taktiež nestanovuje obsah a štruktúru krízových plánov (krízovej dokumentácie). Bolo by treba podobne ako v ČR, aby to bolo zákonom stanovené, že pri krízovej situácii, napr. v doprave má vecne príslušné ministerstvo povinnosť zabezpečiť vypracovanie príslušných plánov a opatrení," doplnil Čarnogurský.