Napriek tomu, že strany súčasnej vládnej koalície sľubovali po voľbách veľkú reformu odvodov, zamestnancom sa zrejme život veľmi nezmení. Podľa predbežných návrhov bude najvýraznejšou zmenou pre ľudí, ktorí pracujú v klasickom zamestnaní, zavedenie superhrubej mzdy. Tú vám už dnes povie každá slušná mzdová internetová kalkulačka. „Dopad na zamestnancov sa zatiaľ nejaví prakticky žiadny,“ hovorí managing partner spoločnosti KPMG Ľuboš Vančo. Väčšina ľudí na reforme zarobí iba pár eur. Ich najväčší problém, teda vysoké odvodové zaťaženie klasickej práce a s tým spojenú neochotu zamestnávateľov prijímať nových zamestnancov, reforma nevyrieši.

Doplácajú na živnostníkov
„Ak sa pozriete na počet živnostníkov v roku 2010, tak bol o 25 percent vyšší ako v roku 2003. Zamestnancov na Slovensku za ten istý čas pribudlo len necelých päť percent,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. V dôsledku zle nastaveného odvodového systému jednoducho živnostníci neplatia žiadne, alebo iba minimálne odvody. V kombinácii s paušálnymi výdavkami, ktoré sú pri niektorých profesiách tiež zle nastavené, diskriminujú pracovníkov v trvalom pracovnom pomere.
Ľudia pracujúci podľa klasických zmlúv by preto mali sledovať predovšetkým to, ako dopadne odvodová reforma u živnostníkov, ktorí v niektorých odvetviach deformujú trh. Aktuálne sa hovorí o tom, že by platili nižší sociálny odvod ako klasickí zamestnanci približne o tri percentá a tieto platby by na rozdiel od súčasného stavu neboli daňovo uznateľné ako náklady. Živnostníci tak budú naďalej zvýhodnení oproti klasickým zamestnancom, ale v menšej miere ako dnes. „Očakávam, že to pomôže znížiť umelé prechody zamestnancov na živnosti či dohody, ktoré boli motivované len poklesom odvodovej záťaže,“ hovorí riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Z pohľadu bežných ľudí je chybou, že vláda poľavila v snahe reformovať aj systém paušálnych výdavkov. Predovšetkým v nevýrobných profesiách sú totiž paušálne výdavky veľakrát niekoľkonásobne väčšie ako tie skutočné, čo sa zneužíva.

Štát neriskuje
Nedostatkom reformy z pohľadu zamestnancov je aj skutočnosť, že štát nenabral dosť odvahy na znižovanie celkového odvodového zaťaženia. Ak je toto naozaj problém, ktorý brzdí tvorbu pracovných miest, tak mohla vláda znížiť daňové zaťaženie s tým, že pokles príjmov z odvodov by sa vyrovnal znížením príspevkov pre nezamestnaných a zároveň odvodmi, ktoré by noví pracovníci platili do Sociálnej poisťovne. Ide však o veľké riziko, ktoré by pri zlom nastavení systému mohlo výrazne ohroziť ozdravenie verejných financií. Zdá sa, že vláda na to nenaberie dosť odvahy. „K výraznejšiemu poklesu sadzieb môže dôjsť len vtedy, ak štát zníži objem vyplácaných prostriedkov, napríklad ak by bolo poistenie v nezamestnanosti dobrovoľné, alebo sa rozšíri vymeriavací základ pre skupiny, ktoré doteraz platili menej,“ dodáva Mušák.

Chudobní milionári zostanú
Z pohľadu nadpriemerne zarábajúcich zamestnancov je zaujímavé, že reformu odvodov s najväčšou pravdepodobnosťou prežije aj takzvaná milionárska daň. V minulosti predovšetkým pravicou často kritizovaný nástroj na zvýšenie solidarity najlepšie zarábajúcich so zvyškom populácie by totiž, podľa predbežných dohôd, mala ostať v nezmenenej podobe, akurát sa prepočíta tak, aby sedela s novým daňovo-odvodovým systémom.