23.01.2008, 02:12

Wikipédia. Čo si o nej myslia slovenskí akademici?

Wikipédia. Minulý týždeň oslavovala siedme výročie a vstúpila do ôsmeho roku svojej existencie. Nie veľmi obľúbená medzi akademikmi, avšak študentmi masívne používaná. Aký má na ňu názor slovenská akademická obec?

Históriu Wikipédie treba hľadať v časoch ešte pred jej oficiálnym spustením 15. januára 2001. Základom pre ňu bola dnes už neexistujúca bezplatná on-line encyklopédia Nupedia, vytváraná odborníkmi. S jej existenciou a vznikom sa spájajú mená, ktoré dali neskôr podobu Wikipédii, ktorá bola istý čas dôležitou časťou Nupedie – Larry Sanger (šéfredaktor Nupedie) a Jimmy Wales (zakladateľ Nupedie). Wikipédia je svojím zakladateľom Jimmym Walesom (Larry Sanger hovorí, že pôvodná myšlienka bola jeho) charakterizovaná ako "snaha o vytvorenie a distribuovanie voľne dostupnej encyklopédie, každej osobe na planéte v jej rodnom jazyku a to v čo možno najlepšej kvalite," uvádza Wikipédia. Tento cieľ sa napĺňa, jej obsah rastie a jazykové mutácie pribúdajú. Do dnešných dní ich existuje okolo 250, nájdeme medzi nimi aj také ako severná lapončina, normánčina, hindčina alebo gudžarátčina. Celkový počet článkov všetkých jazykových mutácií dosahuje deväť a pol milióna (cca 1,8 miliardy slov). Najviac ich je prirodzene v angličtine, k 21. januáru 2008 ich bolo 2 150 000. Od roku 2001 sa prepracovala medzi desať najnavštevovanejších internetových stránok medzi americkými užívateľmi internetu, v decembri 2007 ju navštívilo takmer 52 miliónov (unikátnych) Američanov.

"Biely chlieb" pre myseľ

Wikipédia je už od svojich začiatkov objektom rozpačitých názorov a kritiky za svoj obsah. Kritici hovoria, že Wikipédiu nemožno nazývať encyklopédiou vzhľadom k jej otvorenosti. Články totiž môže do nej písať a upravovať každý, kto má na to nejaký dôvod – šľachetný alebo nie. Stala sa tak miestom, kde sa popri fundovaných článkoch písaných odborníkmi, nachádzajú texty zo zmanipulovanými, prikrášlenými alebo neoverenými informáciami – jednoducho nepravdami. Samotný Larry Sanger, sa o nej vyjadril, že "ak treba písať o pomerne odborných témach (mimo záujmu mnohých prispievateľov), tak dôveryhodnosť celého projektu je nevyvážená." Sám jej v roku 2004 vytkol, že opovrhuje odbornosťou. Keďže sa od celého projektu sa názorovo vzdialil, odišiel a založil podobný projekt Citizendium. Keďže jednotlivé texty v "encyklopédií" nie sú podpísané, Wikipédiu nie je možné citovať a odvolávať sa na ňu v odborných článkoch. Najväčšími kritikmi Wikipédie je jej konkurencia - Encyclopædia Britannica a Microsoft, ktorý produkuje svoju vlastnú encyklopédiu Encarta.

"Google a Wikipédia sú bielym chlebom pre myseľ, a internet produkuje generáciu študentov, ktorá prežíva na diéte nespoľahlivých informácií", povedala vo svojej inauguračnej reči Tara Barbazon, profesorka mediálnych štúdií na britskej University of Brighton. Myslí si, že ľahký prístup k informáciám, aký poskytuje internet, otupuje študentský zmysel pre zvedavosť a zadúša diskusiu. Svojim študentom v prvom roku štúdia zakazuje používať Google a Wikipédiu. Hovorí, že mnoho vysokoškolských študentov, ktorí prichádzajú na univerzitu nedokáže rozlišovať medzi anekdotickými a nepodloženými materiálmi zverejnenými na internete. "Tento typ výučby nazývam Univerzita Google (the University of Google)", cituje jej slová britský denník The Times.  

"Skôr než našich študentov naučíme technologickým zručnostiam, potrebujeme našich študentov naučiť zručnostiam interpretačným. Študenti musia byť vychovaní k dynamickému a kritickému mysleniu skôr, než sa nechajú "uniesť" prvou stránkou v Google", dodala vo svojom prejave.

Zaujímavý je postoj francúzskej agentúry AFP. Vzhľadom k tomu, že začiatkom roka sa objavil na sociálnej sieti Facebook falošný profil syna zosnulej Benazír Bhuttovej, zakázalo vedenie agentúry svojim reportérom používať Facebook ako zdroj informácií pre ich články. Pierre Lesourd z agentúry AFP navyše dopĺňa, že interné smernice agentúry, ktoré sú pravidelné aktualizované, obsahujú taktiež zákaz používania Wikipédie.

Ako vidí Wikipédiu slovenský vzdelanec

A ako vidia Wikipédiu slovenská akademická obec? Zisťovali sme v našej ankete, v ktorej väčšina z oslovených respondentov hovorí, že Wikipédia je cenným zdrojom informácií, najmä pre laickú verejnosť. Je však s nimi potrebné zachádzať opatrne a ich pravdivosť overovať aj z iných zdrojov. Rektor Univerzity Komenského v Bratislave, František Gahér prirovnáva Wikipédiu k "trabantu", ktorý bol dlhý čas dobrým autom pre obyvateľov východného bloku. Pre prvú orientáciu je postačujúca, po pridaní kritéria presnosti a kvality prostriedku sa stáva Wikipédia pre náročného užívateľa menej kvalitná a často povrchná. "Takýto používateľ musí preto siahnuť po "mercedesoch" medzi encyklopédiami", konštatuje Gahér. 

Jozef Piaček, autor prvej slovenskej filozofickej encyklopédie FILIT a zároveň vysokoškolský učiteľ filozofie si myslí, že Wikipédia má pred sebou úspešnú budúcnosť. Tvrdí, že "Wikipédia prispieva k integrácii informačných, poznávacích, vzdelávacích a kultivačných úsilí na Slovensku, v Európe a vo svete". Významný slovenský klimatológ Milan Lapin dokonca sám zveľaďuje jej obsah.

Opačný názor na projekt má Eduard Chmelár, vysokoškolský učiteľ žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Podľa neho je Wikipédia veľmi nešťastný projekt. "Čoraz častejšie sa stáva, že uvedené údaje sú nielen nepresné alebo chybné, ale aj zámerne falošné", hovorí a zároveň dodáva, že Wikipédiu začali "zneužívať neonacisti, ktorí bezočivým spôsobom prekrúcajú historické fakty". Teoretický fyzik Vladimír Černý uznáva, že sa na nej vyskytujú chyby, no zároveň dodáva: "...ale to aj v oficiálnych učebniciach a knihách, ktoré tiež obsahujú chyby, a nielen tlačové". Jeho kolega z Katedry teoretickej a didaktickej fyziky na FFMI UK Martin Mojžiš hovorí, že v mnohých prípadoch, ktoré vie posúdiť, je Wikipédia prekvapujúco presná a výstižná.

Google chystá konkurenciu

Internetový gigant Google sa chystá zraziť Wikipédii hrebienok. Chystá svoj vlastný encyklopedický projekt s názvom Knol. Na rozdiel od Wikipédie, ponúkne obsah, ktorý bude podpísaný konkrétnymi ľuďmi, bude ho teda možné citovať. K jednotlivým príspevkom bude možné pridávať komentáre a takýmto spôsobom upozorňovať na prípadné nepravdy v texte. Knol bude totiž taktiež bežne dostupný každému používateľovi internetu. Jeho obsah nebude navyše kontrolovaný žiadnymi administrátormi. Projekt je v súčasnosti v štádiu testovania.


  • ANKETA HN: "Aký je váš názor na otvorenú encyklopédiu Wikipédia, medzi akademikmi nie príliš obľúbenú, neraz zakazovanú, avšak študentmi milovanú a početne využívanú?"

František Gahér, rektor Univerzity Komenského v Bratislave, profesor na Katedre logiky:

  • Prostriedky sa hodnotia najmä podľa rýchlosti, prístupnosti a základnej užívateľskej pohodlnosti. Z tohto hľadiska je Wikipédia pre veľkú časť používateľov dobrým nástrojom rovnako, ako bol "Trabant" dobrým autom pre veľa obyvateľov východného bloku. Je voľná a rýchlo prístupná  na internete. Na prvú orientáciu môže stačiť. Ak však pridáme kritérium presnosti a kvality prostriedku, tak pre takéhoto náročnejšieho používateľa je Wikipédia nástrojom menej kvalitným a často povrchným, a preto je takýto používateľ nútený siahnuť po "Mercedesoch" medzi encyklopédiami. Takou je bezpochyby napríklad stará Brockhaus Enzyklopädie, ktorá má tradíciu z konca 18. storočia a dosiahla už 21 vydaní (ostatné s 300 000 heslami v 30 zväzkoch) a má aj digitálnu mutáciu. Samozrejme, ako celok nie je voľne prístupná.

Milan Lapin, klimatológ, člen SAV, profesor na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK:

  • Wikipédiu považujem za cenný zdroj informácií, predovšetkým pre laikov v danej problematike, no pretože ide o otvorenú encyklopédiu, je tam určité riziko skreslených a neúplných podkladov. Osobne používam predovšetkým anglickú verziu Wikipédie, ktorá je kompletnejšia a presnejšia ako slovenská a česká. Wikipédiu využívam predovšetkým na získavanie informácií mimo svojho odboru. Umiestnil som do slovenskej Wikipédie nejaké informácie dotýkajúce sa klimatických zmien. Predpokladám, že aj slovenská verzia sa postupne dostane na patričnú úroveň, musia ju ale dopĺňať naslovovzatí odborníci. Pochopiteľne, dôležité informácie z Wikipédie si treba overovať aj v iných zdrojoch, predovšetkým v uznávaných učebniciach.

Eduard Chmelár, publicista, vysokoškolský učiteľ na Katedre žurnalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre:

  • Wikipédia je nešťastný projekt. Na jednej strane sa zrodila zo sympatického entuziazmu sprístupniť čo najväčšie množstvo informácií na webe, na strane druhej zdroje týchto informácií nie sú vôbec overované, ich pravdivosť nikto negarantuje. Čoraz častejšie sa stáva, že uvedené údaje sú nielen nepresné alebo chybné, ale aj zámerne falošné. V neposlednom rade túto stránku začali zneužívať neonacisti, ktorí bezočivým spôsobom prekrúcajú historické fakty, čo je pre laického používateľa až nebezpečné, takže ju svojim ani iným študentom nemôžem odporúčať.

Vladimír Černý, teoretický fyzik, vysokoškolský učiteľ na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK:

  • Klikám na Wikipédiu dosť často a nachádzam tam veľa užitočných informácií. Pomáha mi zorientovať sa v niečom novom a rýchlo si pripomenúť niečo, čo som vedel, ale zabudol. Ako všetky informácie na internete aj Wikipédiu treba brať s istou dávkou ostražitosti a kriticky vyhodnocovať získanú informáciu, porovnávať s inými zdrojmi a vlastným úsudkom. Áno, vyskytujú sa tam chyby, ale to aj v oficiálnych učebniciach a knihách, ktoré tiež obsahujú chyby, a nielen tlačové.

Jozef Piaček, filozof, člen SAV, vysokoškolský učiteľ na Filozofickej fakulte UK:

  • Keďže som, ako autor obsahu FILIT-u (prvej slovenskej encyklopédie filozofie, pozn. red.), svojho času povolil jeho zaradenie do Wikipédie, s jej využívaním súhlasím. Samozrejme, že Wikipédiu treba ďalej dopĺňať a rozvíjať, propagovať a využívať. Myslím, že jej slovenská verzia ma tiež svoj zmysel a užitočnosť, nielen pre informovanie, ale aj pre heuristiku. Wikipédia má pred sebou úspešnú budúcnosť. Prispieva k integrácii informačných, poznávacích, vzdelávacích a kultivačných úsilí na Slovensku, v Európe a vo svete.

Miroslav Kamenický, historik, člen SAV, vysokoškolský učiteľ na Pedagogickej fakulte UK:

  • Wikipédia je dobrou pomôckou, keď človek rýchlo potrebuje nejaký údaj. Ak chce však seriózne istú problematiku spracovať, mal by sa snažiť overiť si veci aj z iných zdrojov, najmä z vedeckých štúdií a článkov, kde sa cituje použitá literatúra a pramene.

Martin Mojžiš, fyzik a publicista, vysokoškolský učiteľ na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK:

  • Wikipédiu považujem za užitočný zdroj informácií. V mnohých prípadoch, v ktorých to viem posúdiť, je prekvapujúco výstižná a presná. Je pravda, že ju treba brať s rezervou, ale s rezervou treba brať všetko. Ak by som mal jedným jediným slovom bez možnosti ďalšieho komentára poradiť či je rozumnejšie ju používať alebo ignorovať, celkom určite by som poradil "používať". Ak by som mal priestor na 5-slovny komentár, dodal by som "a informácie z nej overiť".