Gašparovič pre HN: Ficov názor na mňa zmenila moja práca

Tvrdí, že predvolebné strašenie maďarským voličom bolo vzájomné. Vyhlásenie, že je "akoby členom“ Smeru, sa podľa neho nevylučuje s jeho nadstraníckosťou. Ivan Gašparovič

Po prezidentských voľbách ostala mapa Slovenska rozdelená na dva "znepriatelené“ tábory - Gašparovičov sever a Radičovej juh. Nie je to podľa vás nebezpečné, najmä ak k tomu prispeli aj samotní politici?
Nepovažujem to za nebezpečné, je to také volebné vyhrotenie. Mrzí ma len to, že zrejme sa to bude takto nastavovať pri všetkých voľbách, ktoré nás čakajú. Je zlé, že sa to postavilo do pozície, akoby Slováci nemali radi Maďarov. A to je absolútny nezmysel. Je to vyhrotené práve postojmi niektorých arogantných predstaviteľov SMK, ktorí sa od začiatku stavajú negatívne vo vzťahu k Slovensku.

Ale je to aj výsledok kampane, ktorú viedla SNS, teda strana, ktorá vás vo voľbách podporovala.
Ale veď platí, že akcia vyvolá reakciu. A na takú akciu sa potom tak reaguje. Ja som presvedčený, že to neboli Slováci, ktorí vyťahovali tzv. maďarskú kartu. Ale zabudnime už na maďarskú kartu. Dnes je na juhu taká situácia, že je silná intervencia do myslenia občanov maďarskej národnosti, že Slováci ich nemaj radi. Je to totálny nezmysel. Sme občania Slovenskej republiky, buďme spolu. Urobím všetko pre to, aby sa takéto zmýšľanie zmenilo.

Môžete však povedať, čo konkrétne vyvolalo tú reakciu SNS, čo také Iveta Radičová urobila?
Zoberte si len to, že pani Radičová išla prosiť o podporu na kongres SMK, kde bol aj pán Orbán, ktorý jednoznačne hovorí o veľkom Maďarsku a zrušení Trianonu. A pani Radičová ide do tohto prostredia a prosí o podporu. A ak ju dostane, to znamená, že má určitý záväzok. Ja vnímam, že pani Radičová povedala, že je proti autonómii či zrušeniu Benešových dekrétov. Ale dokedy? Veď bola aj proti vzniku Slovenskej republiky a dnes sa uchádzala o titul prezidenta Slovenskej republiky.

Hovoríte, že maďarskú kartu nevyťahovali Slováci. Bol to však práve šéf SNS Ján Slota, váš podporovateľ, ktorý vyhlásil, že je scestné, aby väčšine vybrala prezidenta menšina... Nie je práve toto strašenie maďarskými voličmi?
Ale veď hovorím, že to bolo vzájomné strašenie. Ale či to bolo len strašenie a z ktorej strany, to má krytie predstavy, že sa to môže zrealizovať...

Je vôbec možné, aby vás po tom, čo sa udialo, začali brať voliči maďarskej národnosti ako svojho prezidenta?
Keď chodím po obciach na juhu Slovenska, sú tam vždy ľudia, ktorí sú so mnou ochotní diskutovať a kde hovoríme aj o týchto problémoch. Kto je na vine, kto nie je na vine. Ja sa tomu nebránim. A budem to aj naďalej robiť, pretože toto napätie nepotrebujeme.

A prečo ste sa potom pred druhým kolom nedištancovali od SNS?
Ak niekto vyjde s nejakou témou, sme predsa slobodná krajina, môžeme na to odpovedať, diskutujme o tom. Možno hľadajme iný spôsob, ale nebráňme tomu, aby sa nemohlo reagovať, diskutovať, hľadať kompromis.

V kampani pred druhým kolom sa objavila nahrávka, na ktorej hovoríte, že ste "akoby člen“ Smeru-SD. Ako chcete byť nadstraníckym prezidentom po týchto slovách?
Nechápem nejaký údiv nad tým, čo som povedal. Ak si spomeniete v roku 2004, tak bol tiež veľký údiv, že ja budem prezidentom skôr opozičným. Vtedy bola Dzurindova vláda a povedal som prečo. Lebo moje sociálne programy sú blízke opozícii, a nie koalícii. A tiež hovorili, že prezident je opozičný. To neznamená, že nie som prezidentom všetkých politických strán. A ako takýto prezident som vrátil vláde pána Dzurindu 29 zákonov. Súčasnej vláde som už vrátil 17 zákonov, s ktorými som nesúhlasil, pretože som ich nepovažoval za dobré vo vzťahu k občanovi.

Takže nevidíte problém vo svojom vyhlásení?
Samozrejme, že nie a ostanem na svojich pozíciách, ostanem presne na svojom programe, pokiaľ ide o vnímanie občana. Ak bude zákon, ktorého dopady budem vnímať ako nie sociálne a proti občanovi, určite sa proti tomu postavím.

Ale neodporuje si to? Ako sa dá byť "akoby členom“ strany a zároveň byť nadstranícky?
Ale akoby s tými programami. Keď my budeme mať rovnaké myslenie a nemám s vami nič, tak môžem povedať, že s vami nemám nič spoločné? Nie. Mám s vami spoločný názor a predstavu o nejakom dianí.

Premiér Robert Fico vás v kampani výrazne podporoval a mnohé hlasy, ktoré ste dostali, ste dostali vďaka nemu. Necítite sa mu zaviazaný?
Ale mňa premiér Robert Fico a jeho Smer podporili aj v roku 2004, keď nebol premiérom. Teraz sa zmenilo len jeho postavenie, ale boli sme súhlasní už vtedy, a napriek tomu som mu vrátil 17 zákonov.

Pokiaľ ide o premiéra, počas volebnej noci vaše správanie k novinárom pripomínalo práve Ficov postoj k médiám, ktorý proti nim už dlhodobo bojuje. Plánujete to aj vy?
Vidíte, ako to pekne viete postaviť do pozície, ktorá nesúvisí s vašimi predstavami. V roku 2004, keď boli voľby prezidenta, aj po prvom, aj po druhom kole som prišiel do HZD po polnoci. A to isté som urobil aj teraz.

Áno, ale boli ste po celý čas separé od novinárov.
Áno, ale to som bol aj v roku 2004.

Ale teraz ste boli v inej pozícii. Ste úradujúci prezident.
Ale to je jedno, či som úradujúci. Aj vtedy som bol kandidátom na prezidenta rovnako ako teraz.

Tentoraz však niektorých novinárov ani nevpustili do volebnej centrály...
Ale ja som už povedal, že ja nie som vrátnik a nestojím pri dverách a neviem, koho pustia.

A bolo to v poriadku?
Úplne súhlasím s mojím hovorcom, že urobil túto selekciu.

Ale prečo?
On to vysvetlil.

Nie sú to maniere Roberta Fica?
Prečo by to mali byť maniere Roberta Fica? Ešte v ten deň o mne, v tých novinách a týždenníkoch, klamali a zavádzali napriek volebnému moratóriu a kreslili karikatúry. Ja sa nebránim karikatúram, ale ak sú to karikatúry a kritika, ktorá už ide proti ľudskej dôstojnosti, a ak novinár nemá žiadnu etiku, tak si myslím, že sa s ním nemusím rozprávať.

Máme slobodu prejavu.
Ale sloboda prejavu neznamená, že vás môžem urážať a robiť z vás idiota.

Podobné správanie mal aj váš bývalý šéf Vladimír Mečiar. Politológom to pripomína jeho časy.
Ale čo už všetko politológovia neoznačili. Ja by som mohol povedať, ako niektorí politológovia skresľovali od začiatku výsledky a ako o mne rozprávali polopravdy. To proste nemá obdoby a takto to nebude nikdy fungovať ani medzi politikmi, ani medzi novinármi, ani medzi politológmi. Sú to nezmyselné veci, pretože občan ma zvolil.

Ale novinárov potrebujete rovnako ako on oni vás.
Potrebujeme ich, to áno.

A ako si predstavujete svoju ďalšiu komunikáciu s médiami?
Vy nie ste novinárka?

Som.
No vidíte a s vami tu sedím a diskutujem o všetkom.

Ale budete naďalej selektovať, s kým sa budete rozprávať a s kým nie?
Určite budem. Ak budú takí, ktorí budú klamať a nepísať pravdy, prečo by som sa mal s takýmto novinárom zhovárať.

Prvý výstup premiéra po tom, ako ste vyhrali, bol útok proti médiám. Obvinil novinárov, že manipulovali kampaň a písali klamstvá. Krátko pred tým ste ich kritizovali aj vy. Vnímate médiá ako nepriateľa číslo jeden?
Nehovorím, či sú nepriatelia, ale hovorím o tom, že spôsob, akým zasiahli do kampane, nebol korektný. Bol jednostranný a bol postavený na polopravdách.

Ten istý Robert Fico, ktorý sa v sobotu postavil a zaútočil na médiá, že vás kritizovali a písali špinavosti, sa ešte pred pár rokmi postavil a kritizoval vás otvorene on sám. Vyhlásil, že Gašparovič sa diskvalifikoval na akúkoľvek štátnu funkciu. Nie je to paradox?
Kritizuje za to, čo v súčasnosti novinári píšu a ako deformujú a obracajú realitu.

Ale mal kritický názor na vás.
Ale to bolo predtým a my hovoríme o tom, čo bolo teraz v tejto kampani.

Veď práve. Písali novinári niečo iné ako to, na čo Fico poukazoval pred pár rokmi?
Možno som vtedy podľa neho urobil chybu, a preto ma kritizoval.

No a nie je to paradoxné, že keď to hovoríme my novinári, prekáža mu to?
Nie je to paradoxné. Keď ma kritizoval, tak ma kritizoval za konkrétnu vec.

A prečo by tak nemohli robiť novinári?
Ale veď ma kritizujú. Nech píšu proti mne, ale nech je to objektívne. Ale ja si nesťažujem, ja len hovorím, že takto to nesmie byť.

Čo sa odvtedy udialo medzi Ivanom Gašparovičom a Robertom Ficom, že dnes sú spojenci.
Čo som urobil? Urobil som za tých päť rokov veľmi veľa. A som presvedčený, že aj mojou zásluhou je Slovensko vnímané v zahraničí pozitívne.

Ale čím ste si získali premiéra, že zmenil na vás názor?
Mojou prácou.

Prezidenta čaká v najbližšom období podľa expertov najmä boj proti finančnej kríze. Ako konkrétne chcete pomôcť, aby sa situácia zlepšila?
Súčasnosť sa vyznačuje obavami, ako dopadne táto svetová kríza. Bude sa vyznačovať opatreniami, ktoré dokáže súčasná vláda prijať, a ako ich dokáže aj realizovať. A tak ako Slovensko samo si nemôže pomôcť pri riešení dosahov krízy bez toho, aby túto krízu vyriešili práve tí, ktorí ju zapríčinili, najmä USA a ostatné veľké štáty, takisto aj v tej vnútornej politike riešenia vláda sama nič nedosiahne, ak jej nebudeme pomáhať. Ak vláde nebude pomáhať opozícia, ak jej nebudú pomáhať samosprávy, starostovia, primátori. Ak nebudú pomáhať podnikatelia, zamestnávatelia, sociálni partneri. Do jedného slova zahrnuté - solidarita. To je to, čo nás čaká v týchto dňoch.

A ako konkrétne chce pomáhať prezident?
Solidárne so všetkými týmito inštitúciami. Hovoriť s nimi, pomáhať v presadzovaní názorov do zákonov či uznesení vlády. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že nikto nie je za riešenie dosahov krízy taký zodpovedný ako vláda.

Sú tu aj kroky, ktoré sa spochybňujú. Napríklad efektivita miliónov, ktoré idú do tzv. sociálnych podnikov.
Ale musíte povedať aj to, kto to povedal. Lebo ja som veľmi veľa ráz hovoril s primátormi práve o týchto sociálnych podnikoch. Pýtal som sa prečo s tým zástupca opozície nesúhlasil a občania si to pochvaľovali? Takže nevidím dôvod, prečo by som sa mal pridať ku kritike.

Čiže podľa vás sú dostatočné kroky, ktoré robí vláda?
Ja neviem, či dnes môžeme vôbec povedať, čo sú to dostatočné kroky? A neviem, či to niekto môže zodpovedne a jednoznačne povedať.

Prezident by mal byť aj vizionárom. Viete odhadnúť, kedy sa kríza skončí?
Ak by som sa pasoval do pozície, že to viem, tak by som bol záchranca svetovej ekonomiky. Závisí to od mnohých faktorov, ktoré majú vplyv na pozitívne aj negatívne dosahy krízy.