Diaľnice pribudnú aj na juhu Slovenska

Môže za to zámer rezortu vystavať kľúčovú diaľnicu D1 zo Žiliny po Prešov a R1 z Nitry do Zvolena za požičané peniaze, teda z projektov verejno--súkromného partnerstva. Tie vláde umožnia, aby v najbližších troch štátnych rozpočtoch našla viac peňazí aj na výstavbu takzvanej severojužnej trasy, ktorá začína pri Trenčíne a končí na plánovanej rýchlostnej ceste medzi Košicami a maďarskou štátnou hranicou.
Po tom, ako premiér Robert Fico a minister dopravy Ľubomír Vážny presadili zrýchlenie výstavby diaľnice z Bratislavy do Košíc, pocíti zintenzívnenie prác aj južné Slovensko.
V najnovšom pláne ministerstva dopravy sa totiž ocitli aj úseky, s ktorými sa ešte pred polrokom nepočítalo.
Nafukovanie rezortu
Kľúčovú diaľnicu D1 zo Žiliny po Prešov, ako aj R-jednotku z Nitry do Zvolena chce totiž Vážny postaviť zo súkromných zdrojov, takzvaných projektov verejno-súkromného partnerstva, ktoré bude Slovensko neskôr splácať. Takáto "výstavba za cudzie" v rekordnom objeme 150 miliárd korún vláde umožní, aby v najbližších troch štátnych rozpočtoch našla viac peňazí aj na výstavbu takzvanej severojužnej trasy. Tá sa začína pri Trenčíne a končí na plánovanej rýchlostnej ceste medzi Košicami a maďarskou štátnou hranicou.
Do roku 2010 chce takto Vážneho rezort spustiť výstavbu takmer 50 kilometrov tejto cesty, a to s ukončením o dva roky neskôr. Vláda však musí nájsť spôsob, ako zaplatiť zvyšných zhruba 300 kilometrov na tejto trase. Splátky, ktoré začne štát vyplácať investorom od roku 2010, totiž rozpočet rezortu dopravy zdvojnásobia a doprava sa tak stane najdrahším slovenským ministerstvom.
Sociálne cesty
Zmena poteší najmä obyvateľov okresu Rimavská Sobota, ktorý trpí najvyššou nezamestnanosťou v krajine. Kým predchádzajúci plán počítal s výstavbou len asi 20 kilometrov na juhovýchod od Zvolena a 11 kilometrov pri Bánovciach nad Bebravou, jeho doplnenie prinesie ďalších 18 kilometrov, ktoré prepoja problémový región s okresmi Poltár a Lučenec. Rýchlejšiu výstavbu diaľnic v národnostne zmiešaných regiónoch v minulosti presadzovala najmä SMK. "Vláda sa rozhodla na základe rozumných podnetov. Sme presvedčení, že popri výstavbe severnej trasy by do roku 2012 mala dostavať aj južnú," hovorí predseda republikovej rady strany Iván Farkas.
Najväčšou zmenou v diaľničnom pláne je presun úsekov D-jednotky a R-jednotky na rok 2008, ktorý má umožniť ich dostavbu v roku 2010. V tom istom roku chce však začať stavať aj šesť úsekov na rýchlostnej ceste R2 medzi Trenčínom a Košicami. Ďalší úsek pribudne medzi Trenčínom a Bánovcami. Ministerstvo dopravy novým harmonogramom čiastočne napĺňa vládne uznesenie spred troch mesiacov, ktorým sa jednotlivé rezorty zaviazali k rozvojovým projektom v ekonomicky zaostávajúcom Banskobystrickom kraji.
Ešte v júni tohto roka plánoval minister dopravy Ľubomír Vážny dostavbu diaľnic do Košíc a Zvolena v roku 2013. Takzvaná južná vetva, teda rýchlostná cesta zo Zvolena na východné Slovensko, mala byť potom hotová o štyri roky neskôr. To sa však nepáčilo Banskobystrickému kraju, ktorý s podporou SMK vypracoval plán na sociálno-ekonomickú obnovu svojich okresov. Snahu Bystričanov zastrešilo ministerstvo hospodárstva, ktoré presadilo schválenie uznesenia, ktoré jednotlivým ministerstvám zadáva úlohy na najbližších päť rokov. Vážny má podľa neho zabezpečiť dokončenie celej južnej trasy a tým južné spojenie Bratislavy a Košíc do roku 2012, teda o päť rokov skôr, ako si Vážny pôvodne myslel. Jeho hovorca Marián Jánošík už vtedy hovoril o finančných možnostiach, ktoré v štátnom rozpočte uvoľnia projekty verejno-súkromného partnerstva. Tie však zrejme nepostačia na celú trasu výstavby.