Štefana Harabina bez problémov zvolili za šéfa Najvyššieho súdu. Včera získal pätnásť zo sedemnástich hlasov členov Súdnej rady, ktorá rozhoduje o predsedovi vrcholnej súdnej inštancie. Zvyšní dvaja nehlasovali. O tom, či sa Harabin definitívne oblečie do talára, rozhodne hlava štátu Ivan Gašparovič. "Čakáme na doručenie rozhodnutia Súdnej rady a zároveň na návrh premiéra na odvolanie ministra. Zatiaľ k nám nič neprišlo,“ povedal HN hovorca prezidenta Marek Trubač.
[[{"type":"hn-image","fid":"76858"}]]

Komentár HN
Dobrý výber – lebo sú rovnakí

[[{"type":"hn-image","fid":"48195","attributes":{"class":"left"}}]]V polovici 90. rokov, keď premiér Mečiar označoval Ústavný súd za chorý prvok na politickej scéne, a keď sa viacero sudcov a stavovská organizácia účinne bránili nátlaku moci voči ich rozhodovaniu, mali mnohí sudcovia vysoký kredit v spoločnosti.

Babiaková a alkohol?
Ešte úradujúci minister spravodlivosti Harabin je spokojný. "Verejnosť môže očakávať to, čo doteraz - striktné oddelenie súdnej moci od moci výkonnej.“ Vystúpenie pred radou využil na útok proti médiám a opozícii. V poslednom čase sa podľa neho proti nemu rozbehla štvavá kampaň. Čelil totiž obvineniam z kontaktov s Albáncom Baki Sadikim. V parlamente zas zožal kritiku za antisemitské vyjadrenie či slová, pri ktorých ho z klamstva usvedčil zapnutý mikrofón.

Harabinova protikandidátka Eva Babiaková nezískala ani jeden hlas. "Dalo sa to asi očakávať s ohľadom na zloženie Súdnej rady,“ odtušila Babiaková. Zároveň nevylúčila, že podá pre zloženie rady ústavnú sťažnosť. Za úder pod pás označila otázku členky Súdnej rady Heleny Kožíkovej, či má problémy s alkoholom a prečo už nie je predsedníčkou Správneho kolégia Najvyššieho súdu. Podľa Kožíkovej informácií totiž museli Babiakovú jej kolegovia viackrát zastupovať, údajne neprišla niekedy aj do práce. "Boli sme obviňovaní nielen z toho, čo sme urobili, ale aj z toho, čo sme neurobili,“ dodala Babiaková.
[[{"type":"hn-image","fid":"76859"}]]

Čierny deň justície
Opozícia je z výsledkov voľby sklamaná. "Ďalší čierny deň slovenskej justície,“ uviedol predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Po zvolení Harabina budú podľa neho v justícii silnieť politické tlaky na ovplyvňovanie súdnych rozhodnutí. Naopak, zástupcovia najsilnejšej koaličnej stany výsledok voľby rešpektujú. "Nemôžem ako poslankyňa spochybňovať výsledok voľby, môžem len zablahoželať,“ povedala HN poslankyňa Smeru-SD Jana Laššáková.
[[{"type":"hn-image","fid":"76861"}]]

Poslankyňa nedávno vyjadrila nesúhlas s posilnením postavenia šéfa Súdnej rady (ním je predseda Najvyššieho súdu), o ktorom mal rozhodnúť parlament na júnovej schôdzi. "Nepovažujem to za šťastné riešenie, aby v rukách predsedu Najvyššieho súdu bola spojená takáto moc. Bolo dobré, že sa na návrh predsedu HZDS posunul ten návrh na septembrovú schôdzu. Vznikol priestor na to, aby sme sa mohli na vec pozrieť z inej strany,“ konštatovala Laššáková. Či návrh napokon prejde cez Smer-SD považuje za predčasnú otázku.
[[{"type":"hn-image","fid":"76860"}]]

Dôležitý post
Harabin bude ako šéf Najvyššieho súdu zároveň predsedať Súdnej rade. Tá napríklad predkladá prezidentovi návrhy na odvolanie sudcov, rozhoduje o ich preložení, rozhoduje tiež o zložení disciplinárnych senátov, ktoré môžu sudcov stíhať. "Zrýchliť súdne konanie, stransparentniť výberové konania a zrýchliť konanie na Najvyššom súde,“ vymenoval priority Harabina na poste predsedu súdu hovorca rezortu Michal Jurči.

Post predsedu Najvyššieho súdu je neobsadený od októbra 2008. Posledný predseda Najvyššieho súdu Milan Karabín odvtedy vo voľbách dvakrát neuspel - v septembri minulého roka a v máji tohto roka.

Štefan Harabin na Najvyššom súde

– V roku 1993 nastúpil ako sudca na Najvyššom súde, v roku 1996 sa stal predsedom trestného kolégia
– Vo februári 1998 ho na návrh vtedajšej Mečiarovej vlády poslanci NR SR v tajnej voľbe zvolili do funkcie predsedu Najvyššieho súdu
– Dva roky nato Dzurindova vláda schválila návrh vtedajšieho ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského na odvolanie Harabina z postu predsedu
– Harabin to označil za protiústavne a podal žalobu na Európsky súd v Štrasburgu. Poslanci parlamentu ho z funkcie neodvolali
– Harabin kandidoval v roku 2000 na predsedu súdu aj na ďalšie funkčné obdobie a Súdna rada ho zvolila. Rozhodnutie napadol jeho protikandidát Sergej Kohut, Ústavný súd mu dal za pravdu, voľby sa museli zopakovať
– Súdna rada napokon v septembri 2003 na tretí pokus zvolila Milana Karabína, ktorý porazil Harabina po tom, ako sa tesne pred voľbou vzdal kandidatúry podpredseda súdu Juraj Majchrák
– Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť prednedávnom zverejnil, že Harabin si ako predseda udelil najvyššie odmeny v histórii súdu, a to v rokoch 2001 a 2002 (400-tisíc a 600-tisíc korún)
– V roku 2006 ho koaličné ĽS-HZDS dosadilo ako nestraníka do čela rezortu spravodlivosti

Prečítajte si aj:
„Spravodlivosť brutálne zavraždili“, tvrdia aktivisti

Keď Štefan Harabin rozdával prvé víťazné interview, spred budovy ministerstva spravodlivosti znelo: „Hanba Súdnej rade“. Asi 50 demonštrantov krikom a pískaním protestovalo proti jeho zvoleniu za predsedu Najvyššieho súdu. Župné námestie, kde súd spolu s ministerstvom sídlia v spoločnej budove, „vyfarbili“ červenými plagátmi a ceduľkami s nápisom STOP.