Žilinský samosprávny kraj sa rozprestiera na území severozápadného Slovenska na ploche 6 800 km2, čo predstavuje 13,85 percenta rozlohy Slovenskej republiky. Rozlohou je tretím najväčším krajom Slovenskej republiky. Zahŕňa päť historických regiónov:
-- Liptov,
-- Oravu,
-- Kysuce,
-- Turiec,
-- Horné Považie.
Na severozápade hraničí s Českou republikou, na severe a severovýchode s Poľskom, s Prešovským krajom susedí na východe, na juhu s Banskobystrickým krajom a na juhozápade s Trenčianskym krajom.
Táto výhodná geografická poloha dáva regiónu predpoklady na jeho ďalší hospodársky
a sociálno-ekonomický rozvoj.
Krajina
Územie Žilinského kraja sa vyznačuje rôznorodosťou krajinnej štruktúry. Od údolných nív vodných tokov (Váh, Kysuca, Turiec a Orava), cez poľnohospodársku a lesnú krajinu až po vysokohorskú krajinu hrebeňových pásiem pohorí Západných Tatier, Nízkych Tatier, Chočských vrchov, Veľkej Fatry, Malej Fatry, Javorníkov a Strážovských vrchov.
Ide prevažne o hornatú krajinu s nízkym podielom ornej pôdy, ktorá má atraktívne prírodné prostredie, mimoriadne vhodné na rozvoj turistiky, vodných a zimných športov. Región Žilinského kraja je bohatý na výskyt minerálnych a termálnych vôd, ktoré sa využívajú na liečenie v kúpeľoch:
-- Rajecké Teplice,
-- Turčianske Teplice,
-- Korytnica a
-- Lúčky.
Využívajú sa aj ako stolové vody -- Budiš, Fatra a Korytnica.
Na rekreačné účely sa využívajú geotermálne vrty v Liptovskom Jáne, Bešeňovej, Rajci, Oraviciach a Stráňavách.
V Žilinskom kraji je veľa chránených území a región disponuje aj bohatým kultúrno-historickým potenciálom.
Členenie
Z hľadiska územno-správneho členenia sa územie kraja skladá z 11 okresov:
-- Bytča,
-- Čadca,
-- Dolný Kubín,
-- Kysucké Nové Mesto,
-- Liptovský Mikuláš,
-- Martin,
-- Námestovo,
-- Ružomberok,
-- Turčianske Teplice,
-- Tvrdošín,
-- Žilina.
Hustotou obyvateľstva Žilinský kraj nedosahuje hodnotu celoslovenského priemeru. Na Slovensku na jeden štvorcový kilometer žilo podľa údajov ku koncu roka 2004 priemerne 109,8 obyvateľa, v Žilinskom kraji 102 obyvateľov.
V hustote obyvateľstva sú v rámci kraja značné disproporcie. Napríklad v okrese Žilina pripadlo 192
obyvateľov na km2, zatiaľ čo v okrese Turčianske Teplice 43 obyvateľov na km2.
Sídelná štruktúra územia pozostáva z 315 obcí, z toho 18 obcí má štatút mesta. Takmer 80 percent všetkých sídel patrí do skupiny do 2 000 obyvateľov a žije v nich približne iba 1/4 obyvateľstva kraja. V mestách žije 51,3 percenta celkovej populácie, čo predstavuje hodnotu mierne pod priemerom Slovenska (55,7 percenta).
Metropola
Prirodzenou metropolou Žilinského kraja je krajské mesto Žilina s 85 268 obyvateľmi, ktoré sa najmä vďaka výhodnej polohe zaradilo medzi najvýznamnejšie mestá Slovenska.
Žilina je významným obchodným a priemyselno-hospodárskym centrom.
Vodstvo
Žilinský kraj leží na hlavnom európskom rozvodí. Celá časť územia patrí do povodia Váhu a k úmoriu Čierneho mora.
Hlavným tokom v kraji je Váh, ktorý vzniká sútokom Čierneho a Bieleho Váhu v Kráľovej Lehote. Malé prietoky Váhu sú významne nadlepšované najmä najväčšími zásobnými nádržami Liptovskou Marou na
Váhu a Oravou na Orave.
Riečnu sieť popri Váhu tvoria:
-- Orava,
-- Kysuca,
-- Turiec,
-- Rajčanka,
-- Revúca,
-- Belá,
-- Varínka.
V Žilinskom regióne sa nachádza osem veľkých vodných nádrží, ktoré okrem využitia hydroenergetického potenciálu zabezpečujú reguláciu odtokových pomerov: Čierny Váh, Liptovská Mara, Bešeňová, Orava, Tvrdošín, Krpeľany, Žilina, Hričov, a dve vodárenské nádrže: Nová Bystrica, Turček.
Suroviny
Územie kraja je bohaté na ložiská stavebného kameňa. V oblasti Malej Fatry sa ťažia vápence ako surovina na výrobu cementu a vápna.
V oblasti Hornej Oravy je kraj bohatý na výskyt rašeliny. Značné zásoby tehliarskych hlín podnietili vznik
viacerých tehelní, v súčasnosti sú však v prevádzke len Liptovský Mikuláš -- Ondrašová, Martin a Ružomberok.
Z rudných surovín sa v minulosti ťažil antimón, zlaté a strieborné rudy na Magurke v Nízkych Tatrách.
Raritou je ložisko minerálnych vôd Oravská Polhora.
Rastlinstvo
Na území kraja sú zastúpené najmä karpatské druhy rastlín, od juhozápadu a juhu sem prenikajú aj panónske, teplo- a suchomilnejšie druhy, z ktorých mnohé tu majú severnú hranicu ich výskytu.
V oblasti Oravy a Kysúc sú rozšírené bukové a bukovo-jedľové lesy, v oblasti Liptova dubovo-hrabové, jedľové a jedľovo-smrekové lesy.
Územie Západných Tatier zaberajú smrekové lesy, najvyššie polohy subalpínske a alpínske spoločenstvá. Vo Veľkej Fatre sú najrozšírenejšie bukové lesy a rovnako aj v oblasti Chočských vrchov a v Malej Fatre.
Lesné spoločenstvá v kraji sa zachovali len na plochách nevhodných na poľnohospodárske využívanie. V najvyšších polohách sú porasty kosodreviny.
Zvláštnu pozornosť si zasluhujú porasty pralesovitého charakteru. Viaceré sú chránené -- Skalná Alpa, Rumbáre, Pilsko, Babia hora, Jánošíkova kolkáreň a ďalšie.
Žilinský kraj je charakteristický najbohatším výskytom mokradí, slatín, prechodných ale najmä vrchoviskových rašelinísk na Slovensku. Viaceré z nich sú chránené formou prírodných rezervácií:
-- Kláštorské lúky,
-- Klinské rašelinisko,
-- Beňadovské rašelinisko,
-- Medzi bormi,
-- Rojkovské rašelinisko,
-- Močiar a ďalšie.
Živočíšstvo
Dnešné rozšírenie a zloženie fauny je výsledkom dlhodobého vývinu. Fauna Žilinského kraja sa vyznačuje veľkým množstvom pôvodných zachovaných zoocenóz so širokým ekologickým rozpätím. Je tu mimoriadne vysoká diverzita druhov a živočíšnych spoločenstiev.
Pôvodné zoocenózy sú sústredené hlavne v chránených územiach národných parkov Malá Fatra, Veľká Fatra, TANAP a v chránených krajinných oblastiach Kysuce, Horná Orava, v prírodných rezerváciách a chránených areáloch.
Obhospodarovanie ornej pôdy veľkoplošným spôsobom s použitím mechanizácie a chemizácie ovplyvňuje zoocenózy.
Výstavbou vodných priehrad a nádrží vznikli biotopy vodných spoločenstiev netypických pre pôvodnú krajinu, čo na jednej strane spôsobilo zánik významných lokalít, napríklad rašelinísk na Orave, na strane
druhej sa zvýšilo množstvo druhov vodného vtáctva. Územím kraja vedú významné migračné cesty vtáctva.
Obyvateľstvo
V Žilinskom kraji ku koncu roka 2005 žilo 694 763 obyvateľov. Na celkovom počte obyvateľov Slovenska sa kraj podieľa 12,89 percenta. Radí sa za Prešovský a Košický kraj, ktoré majú počet obyvateľov 798 596 a 771 947.
Demografický vývoj v Žilinskom kraji v rokoch 2001 -- 2005 charakterizovalo postupné spomaľovanie reprodukcie obyvateľstva. Neustále znižovanie pôrodnosti a stagnujúca úmrtnosť obyvateľstva sa podpisuje pod znižujúce sa prirodzené prírastky obyvateľstva.
Životná úroveň
Jedným z významných ukazovateľov životnej úrovne obyvateľstva je vybavenie domácností predmetmi dlhodobej spotreby a rekreačnými možnosťami domácností. Toto bolo zisťované pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001, čo však už neodzrkadľuje súčasný stav a aktuálnejšie údaje nie sú k dispozícii. Hodnoty vtedy sledovaných ukazovateľov za kraj celkovo nedosahovali hodnoty na úrovni Slovenska.
V kraji hrubý mesačný príjem na člena domácnosti v roku 2005 dosiahol 8 916 Sk.
Domácnosti vydali v sledovanom roku:
-- za nákup potravín a nealkoholických nápojov 2 116 Sk,
-- za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá 1 975 Sk,
Najdynamickejšie sa vyvíjali výdavky za zdravotníctvo (rast o 224,7 percenta na 276 Sk), hoci
podiel týchto výdavkov je tretí najnižší (3,2 percenta). Najnižší podiel mali výdavky za
vzdelávanie, ich podiel vzrástol z 0,5 percenta na 1 percento.
Dynamický vývoj mali aj výdavky za poštu a telekomunikácie vzrástli o 93,4 percenta na 321 Sk.
(mru)
ilustrácia kh