22.04.2008, 16:29

Schenk: Slováci sú pred veľkou výzvou, ale aj pred veľkým rizikom

Slovenská spoločnosť podľa bývalého ministra zahraničných vecí SR a profesora sociológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave Juraja Schenka stojí pred veľkou výzvou, ale aj pred veľkým nebezpečenstvom. Exšéf slovenskej diplomacie Schenk to uviedol dnes v súvislosti s chystaným prijatím eura na Slovensku od 1. januára 2009. "Až šesťdesiat percent obyvateľov Slovenska je v súčasnosti so svojím priemerným zárobkom pod úrovňou celoslovenského priemerného zárobku. To znamená, že na Slovensku je stále veľká miera chudoby," povedal Schenk na margo chystaného revolučného prevratu v celej slovenskej ekonomike. "Tento nepomer v platoch sa môže negatívne prejaviť aj v budúcom chovaní a v budúcich skutkoch občanov Slovenska. Nie všetci z nich sa stihnú na túto zmenu pripraviť aj psychicky ," tvrdil Schenk.

"Anómia slovenskej spoločnosti, ktorej sme sa nedávno venovali, veľmi úzko súvisí aj s hrozbou anómických samovrážd. Niektorí ľudia dobrovoľným odchodom zo života riešia nie iba problémy počas ekonomickej krízy, ale aj veľké zmeny spojené s ekonomickým boomom," upozornil exminister zahraničia.

Ako Schenk v súvislosti s pojmom anómia uviedol, sociológia týmto termínom označujú stav rozkladu spoločnosti, respektíve sociálneho poriadku, morálnych a kultúrnych noriem, ktoré vo všeobecnosti platia. "Anómia je však aj stav nedostatočnej integrácie jednotlivca spojený s pocitom osamelosti alebo bezmocnosti. Je to v podstate prejav rezignácie toho-ktorého jedinca na dianie okolo seba," tvrdil bývalý šéf slovenskej diplomacie.

Juraj Schenk v súvislosti s chystaným prijatím eura dodal, že mnohí sociológovia podobný negatívny vývoj v spoločnosti veľmi dobre poznajú. "Zo svetových skúseností vieme, že ľudia sa nevedia vyrovnať nie iba s ekonomickými neúspechmi, ale aj s úspechmi. Nevedia si v hlave správne vyhodnotiť dopad pozitívnych zmien na všedný život. Nevedia si predstaviť ako táto zmena zasiahne do ich života," zdôraznil bývalý člen slovenského vládneho kabinetu. Jedným z prejavov absencie platných noriem je skutočnosť, že z viac ako tisíc respondentov nedávneho prieskumu Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a agentúry TNS SK o stave spoločenskej anómie s výrokom: keď je zle, človek má právo urobiť čokoľvek, aby sa postaral o seba a svoju rodinu, súhlasilo v roku 2001 takmer 54 percent opýtaných, v roku 2008 s ním súhlasilo 53,01 percenta. "To je dôkaz toho, že každý človek za každej situácie bráni seba a svoju rodinu. A brániť ju bude aj po januári 2009," dodal jeden z autorov dvoch sociologických prieskumov o stave spoločenskej anómie na Slovensku v rokoch 2001 a 2008.

Podľa neho úlohou podobných výskumov z hľadiska sociologického nie je dôležité iba mapovanie anómických javov, ale aj definovanie ich súvislosti s inými prejavmi spoločnosti. "Ak porovnáme výsledky z rokov 2001 a 2008 je tu istá šanca, že by mohlo dôjsť k oživeniu slovenskej spoločnosti. No na druhej strane medzi slovenskými občanmi je aj vysoká miera rezignácie, vďaka čomu súčasná situácia nie je ružová, ale ani katastrofická. Takou bola pred siedmimi rokmi, keď stav spoločenskej anómie po zodpovedaní 24 modelovaných výrokov celoslovenského prieskumu sa blížil až k sedemdesiatim percentám a pri výroku, že človek sa nikdy nedovolá spravodlivosti až k hrozivým osemdesiatim percentám. A pri výroku, že v tejto spoločnosti neplatia jasné a presné pravidlá k 79 percentám. To už bolo úplne na hrane prežitia," dodal Schenk.