Parlament čaká tzv. zástrčkový zákon - na vysielanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sa podľa neho poskladajú odberatelia elektrickej energie a firmy zamestnávajúce viac ako troch pracovníkov. Úhrada za služby verejnosti poskytované televíziou a rozhlasom ostane pre občanov v rovnakej výške ako súčasný koncesionársky poplatok - 140 korún za mesiac. Firmy zaplatia od 140 korún do 14 000 Sk mesačne - podľa počtu zamestnancov.
Zástupcovia koaličných strán včera pre HN potvrdili, že s priechodnosťou zákona nebude problém. "Zo strany koalície je to vyčistené - problém bude len s účinnosťou zákona - či to stihneme od apríla," konštatoval člen mediálneho výboru a poslanec NR SR Dušan Jarjabek. Podporu poplatku vyjadrili aj menšie koaličné strany.
Peniaze pre "naše" médiá
Nový zákon by mal finančne posilniť verejnoprávne médiá. Premiér Robert Fico pritom v decembri otvorene priznal, že koaličné strany chcú obsadiť mediálne rady ľuďmi reprezentujúcimi názory koalície. "Koalícia potrebuje vládne médiá - jasným príkladom je nedávne doobsadenie mediálnych rád. Tam treba hľadať korene politického ovplyvňovania médií," tvrdí poslankyňa SDKÚ-DS Magdaléna Vášáryová. Šéfovi klubu SMK Gyulovi Bárdosovi sa nepáči, že rovnakú sumu bude platiť "človek s vilou a piatimi televízormi aj starenka s dôchodkom".

S návrhom nesúhlasia ani podnikatelia či občianski aktivisti. "Zástrčková daň zvyšuje finančné zaťaženie podnikov a štruktúra zaťaženia je absolútne neférová voči menším podnikom - tie zaplatia väčšinu bremena," vymenúva jeden z argumentov prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec. Podnik s troma zamestnancami zaplatí ročne 1 680 korún - teda 560 korún za jedného pracovníka, ale podnik so 49 zamestnancami len 137 korún na zamestnanca a závod s 15-tisíc pracujúcimi 11 korún na zamestnanca. Koncom januára rozbehlo občianske združenie Referendum 2008 petičnú akciu za zrušenie koncesionárskych poplatkov. "Ak referendum uspeje, nový zákon prestane do pol roka platiť," avizuje člen petičného výboru Tomáš Szalay.
Bezodná diera
"Zástrčková daň" by mala od 1. apríla 2008 nahradiť doterajšie koncesionárske poplatky. Tie dosiaľ prinášali verejnoprávnym inštitúciám ročne zhruba dve miliardy korún. Nestačilo - obe inštitúcie pravidelne žiadali vládu o ďalšie subvencie. Len Slovenská televízia získala od roku 1996 zo štátneho rozpočtu nad rámec koncesií viac ako 3,1 miliardy korún.
Ministerstvo kultúry chce súčasný systém opustiť predovšetkým pre nízky výnos a problémy s vymáhaním. Z 1,9 milióna domácností neplatí koncesie zhruba štvrtina, podľa Štatistického úradu pritom vlastnilo v roku 2001 rádio a televízor takmer sto percent domácností. Vyberanie koncesií sa opiera o vlastníctvo televízneho či rozhlasového prijímača. Neplatiči využívajú skutočnosť, že vyberatelia koncesií nemôžu vykonať kontrolu vlastníctva prijímača v domácnosti ani účtovnú kontrolu vo firmách. Nový systém podľa predkladateľov zabezpečí vyššiu adresnosť, a tým aj vymáhateľnosť platieb. Databázu platiteľov budú viesť dodávatelia elektriny. Vedenie rezortu kultúry si od zákona sľubuje zhruba o miliardu vyšší výnos.