27.11.2007, 00:00

Koruna dláždi cestu k euru

Slovenská koruna je už dva roky v Mechanizme výmenných kurzov ERM II, v takzvanej čakárni na euro. Dvojročný "pobyt" v tomto systéme bez výrazných výkyvov je jednou z podmienok na vstup do eurozóny.

Podľa odborníkov by sme mali toto kritérium bez problémov splniť, a to aj napriek viacerým vzostupom a pádom, ktoré naša mena v posledných dvoch rokoch absolvovala.

Čo je to stabilita?
Kritérium stability kurzu hovorí, že dva roky pred hodnotením musí byť národná mena zapojená do mechanizmu výmenných kurzov. Počas tohto obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia.
O vstupe do mechanizmu rozhodli ministri financií a centrálni bankári eurozóny. Aby sa predišlo výkyvom na finančných trhoch, celá akcia sa do poslednej sekundy prísne tajila. Informáciu zverejnilo ministerstvo financií a Národná banka Slovenska cez víkend 26. novembra 2005.
Centrálna parita koruny voči euru, čiže stredová hodnota, okolo ktorej sa kurz mohol pohybovať, sa stanovila na úrovni trhového kurzu 38,4550 EUR/SKK. Slovenská koruna využíva štandardné fluktuačné pásmo ±15 percent okolo centrálnej parity. To znamená, že výmenný kurz sa mohol pohybovať v rozpätí 32,6868 SKK/EUR až 44,2233 SKK/EUR. Zhodnocujúca sa koruna si však v marci tohto roka vyžiadala zmenu centrálnej parity na 35,4424 SKK/EUR.
Od vstupu do eurozóny sa kurz koruny oproti euru zlepšil o päť korún, alebo 13 percent. NBS niekoľkokrát zasahovala či už v prospech, alebo proti našej mene. To prináša otázky, ako budú posudzovať relevantné inštitúcie eurozóny kritérium stability kurzu. "Nemáme žiadne signály z eurozóny, že by sme toto kritérium neplnili," zopakoval v tejto súvislosti guvernér NBS Ivan Šramko.

Vzostupy a pády
"Jedným zo zámerov vstupu do eurozóny bolo odpútanie sa koruny od vplyvu regionálnych a globálneho finančného trhu," pripomína analytik Tatra banky Róbert Prega. "Pri vstupe do ERM II sa uvažovalo, či nedôjde k odčleneniu slovenskej koruny spod regionálneho vplyvu. To sa však neudialo," priznáva hovorkyňa NBS Jana Kováčová.
V čerstvej pamäti môžeme mať vplyv úverovej krízy, keď začiatkom augusta investori odchádzali z regiónu po správach o problémoch európskych bánk, ktoré mali investície v cenných papieroch nadviazaných na nekryté americké hypotéky. Tento nepriaznivý globálny vplyv pomohli zvrátiť regionálne udalosti až v októbri, po poľských voľbách, ktoré investori vnímali ako signál na návrat do stredoeurópskeho regiónu. Predsa však na ceste k euru sme zažili aj domáci vplyv. Ním boli predčasné parlamentné voľby v júni 2006. Investorov nepresvedčil víťaz volieb, strana Smer, a vtedajšie neurčité vyjadrenia budúceho premiéra Roberta Fica o smerovaní do eurozóny. Do boja za korunu musela nastúpiť NBS a intervenciami sa snažila zastaviť jej prudké oslabovanie.
Nakoniec sa premiérovi po jasnom záväzku vstúpiť do eurozóny podarilo upokojiť investorov a koruna sa vydala na cestu zhodnocovania. A to až takého silného, že od augustových 38,8 sa ku koncu roka dostala na 34 korún za euro. Samozrejme, centrálnej banke sa takéto správanie nepozdávalo a po ústnych invetervenciách svojich úradníkov si vyskúšala aj zásah proti korune a jej zhodnocovaniu.
Koncom roka 2006 sa začali na trhu ozývať hlasy špekulujúce o revalvácii centrálnej parity, keďže koruna sa blížila k dolnej hranici fluktuačného pásma. NBS tento tlak nakoniec nevydržala a po dohode s európskymi inštitúciami v marci tohto roka stanovila novú centrálnu paritu 35,4424, tentoraz mimo trhového kurzu. Korunoví investori začali našu menu bezhlavo kupovať a za pár dní jej kurz vyhnali o vyše koruny. Centrálna banka opäť zasahovala proti nezdravo posilňujúcej sa mene. Od jarného zhodnocovania je koruna relatívne stabilná. Oslabenie spôsobené úverovou krízou sa ukázalo ako dočasné.

Ďalšie posilnenie
Všeobecne však za posilňovaním koruny stoja ekonomické faktory, prekvapujúce načasovanie vstupu do ERM II či revalvácie centrálnej parity a konvergenčné hry finančných investorov. "Slovenská republika má jednu z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v Európe, významne sa znižuje nezamestnanosť. Takéto informácie a vývoj ukazovateľov zákonite vedie k posilneniu meny v ľubovoľnej krajine," pripomína Kováčová. "Koruna bola od revalvácie centrálnej parity pod tlakom na posilnenie. Na jednej strane to bolo vďaka vysokému rastu ekonomiky a asi ešte významnejším faktorom však boli dobré vyhliadky na prijatie eura. Pre zahraničných investorov, ktorí majú nakúpené koruny, je prirodzenou snahou tlačiť kurz na čo najsilnejšie úrovne (čím silnejšia koruna, tým viac dostanú pri spätnej konverzii na eurá), kým na opačnej strane zhodnoteniu miestami bránila v postate iba NBS," hodnotí analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Odborníci odhadujú, že domáca mena do stanovenia výmenného kurzu v lete budúceho roka má ešte priestor na posilnenie. Podľa prieskumu inštitútu INEKO pätnásti analytici odhadli priemerný konverzný kurz 32,61 SKK/EUR. Odhady sa pohybovali v rozpätí od 32 do 33,3 koruny za euro.

Revalvácia alebo nie
Skúsenosti z krajín, ktoré nedávno prijali euro, alebo im bol stanovený dátum vstupu do eurozóny, hovoria o tom, že centrálna parita bola nakoniec aj výmenným kurzom pre eurozónu. "Slovensko je v inej situácii ako Slovinsko, Malta či Cyprus, keďže u nás je voľne plávajúci kurz," pripomína Prega. V spomínaných krajinách nebol kurz pod výrazným tlakom trhu a centrálne banky si ho mohli dovoliť úzkostlivejšie strážiť. Ďalšiu zmenu centrálnej parity analytici nevylučujú. "Teoreticky takáto situácia môže nastať, avšak výmenný kurz sa môže stanoviť aj iným spôsobom," uzatvára Prega.


Česko sa s eurom neponáhľa

[[{"type":"hn-image","fid":"35837","attributes":{"class":"right","width":"192","height":"128"}}]]Česká vláda sa nemieni so zavádzaním spoločnej meny ponáhľať. O vstup do eurozóny je možné podľa premiéra Mirka Topolánka žiadať len vtedy, keď bude ekonomika riadne pripravená. V roku 2012 to nebude. „Chceme urobiť úplne seriózne politické rozhodnutie, ktoré musí byť vhodné pre českých občanov a tunajšie firmy,“ zdôraznil premiér počas svojho vystúpenia na konferencii, ktorú v Prahe usporiadala britská spoločnosť The Economist Group. Pripomenul tiež, že o tom, či Česi budú niekedy platiť eurom, sa rozhodne nielen v Prahe, ale najskôr v Bruseli a vo Frankfurte. A Európska komisia či Európska centrálna banka podľa Topolánka nemajú veľký záujem o to, aby o menovej politike na kontinente spolurozhodovali tiež Česi alebo Estónci.

Celý článok >>


Rostowski: Poľsko by malo prijať euro čo najskôr

Poľsko by sa malo pripraviť na prijatie jednotnej európskej meny tak rýchlo, ako je len možné, čo sa však pravdepodobne nestane pred rokom 2011. V pondelok to povedal nový poľský minister financií Jacek Rostowski, ktorý potvrdil prioritu jeho rezortu znížiť verejný dlh krajiny, a to predovšetkým prostredníctvom príjmov z privatizácií. Ku koncu minulého roka dosiahol verejný dlh Poľska až 47,8 percenta jeho hrubého domáceho produktu.

Celý článok >>