Slovensko a Maďarsko sa dnes opäť pokúsia utíšiť napäté susedské vzťahy. Tie sa dostali až na bod mrazu pred pár dňami po slovnej prestrelke medzi Bratislavou a Budapešťou.
Maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová chce dnes na schôdzke so slovenským kolegom Jánom Kubišom hovoriť o dodržiavaní menšinových práv a plnení ďalších povinností, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo v základnej zmluve s Maďarskom. "Základná zmluva je veľmi vyrovnaným a čestným základným dokumentom pre obe krajiny, treba dodržať to, o čom dokument hovorí. Je potrebné doviesť do konca povinnosti vzťahujúce sa na obe krajiny," povedala včera Gönczová po stretnutí komisie maďarského parlamentu pre európske záležitosti pre agentúru MTI. Práve na ňom Gönczová vysvetľovala stav slovensko-maďarských vzťahov pred dnešnou schôdzkou šéfov diplomacií oboch krajín v Bruseli.
Nedoriešené ultimátum
O podrobnostiach dnešného stretnutia nechcela hovoriť ani slovenská strana. "Ministri zahraničných vecí prerokujú všetky otázky, ktoré sú dôležité pre dobré susedské vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom," uviedol Kubišov hovorca Ján Škoda.
Gönczová predminulý týždeň prostredníctvom nášho veľvyslanca v Budapešti Juraja Migaša požiadala slovenskú vládu, aby do týždňa zverejnila spôsob, ako chce riešiť údajné zásahy do menšinových práv Maďarov na Slovensku. "Na základe tejto odpovede zvážime ďalšie diplomatické kroky," vyhlásila vtedy Gönczová. Vláde okrem iného vyčítala učebnice pre žiakov maďarskej menšiny so skomolenými zemepisnými názvami, nedostatočné financovanie škôl s vyučovacím jazykom maďarským z fondov Európskej únie, či útok na poslancov SMK za ich účasť na Fóre poslancov Karpatskej kotliny. Premiér Robert Fico spolu s ministrom Kubišom odmietli vyjadrenia maďarskej strany ako ultimátum, a teda neprijateľný spôsob komunikácie.
Boj o názvy
Problém s učebnicami vlastivedy pre školy s maďarským vyučovacím jazykom neutícha. Kým vicepremiér pre národnostné menšiny Dušan Čaplovič (Smer-SD) trvá na tom, aby sa zemepisné názvy uvádzali dvojjazyčne -- najprv v slovenčine a potom v maďarčine, SMK trvá na opačnom poradí. "Pre nás je neprijateľné, aby to poradie bolo také, ako hovorí pán vicepremiér," skonštatoval pre HN bývalý minister školstva László Szigeti. "Je to smiešne, nevedecké, je to v rozpore so zdravým rozumom a medzinárodnými záväzkami Slovenska. SMK žiada dodržanie doterajšej, desaťročiami aplikovanej praxe," dodala vo vyhlásení hovorkyňa strany Eva Dunajská. Novela školského zákona v tomto zmysle smeruje na pôdu parlamentu, poslanci by mali o ňom rokovať na najbližšej schôdzi.
Podľa Szigetiho zákon o štátnom jazyku neupravuje používanie menšinových jazykov -- riadiť by sme sa teda mali Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov, ktorá povoľuje používanie menšinových jazykov. Novelu zdôvodňuje aj Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín, ktorý zaväzuje Slovensko uvádzať pôvodné zemepisné názvy aj v jazyku menšiny. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) s návrhom SMK nesúhlasí a trvá na tom, že učebnice sú v poriadku. Chybu údajne urobili vydavateľstvá.
Z akých kníh učiť?
Obvinenia SMK zároveň pobúrili aj Mikolajovu materskú stranu. "SNS si neželá, aby SMK hoci aj zo zúfalstva z vlastných škandálov nepravdivo obviňovala podpredsedu vlády a ministra školstva Jána Mikolaja z údajnej neznalosti slovenských zákonov a medzinárodných záväzkov SR, a neobťažovala verejnosť podobnými nezmyslami," uviedla hovorkyňa národniarov Jana Benková. Jasnú odpoveď na otázku, z akých kníh sa teda majú žiaci učiť, pokiaľ sa celá vec nedorieši, sme nedostali. "Nech sa učia buď zo starých, alebo z týchto chybných a nech nedramatizujú tieto problémy," reagoval Čaplovič. S týmto názorom sa paradoxne stotožňuje aj Szigeti. Oficiálne sťažnosti na učebnice sa zatiaľ európskej pôde vyhli. "Závisí to od ďalšieho vývoja udalostí," povedala europoslankyňa za SMK Edit Bauer na otázku, či chcú na problém upozorniť Európsky parlament.