19.12.2007, 00:00

Slováci na juhu na Schengen nečakali

Na konci dediny stojí sedem rozostavaných domov. Všetky okrem jedného budú patriť slovenským rodinám. Sme v Rajke - prvej maďarskej dedine za Bratislavou.

O niekoľko desiatok hodín neskôr a niekoľko kilometrov odtiaľto bude slovenský premiér Robert Fico v noci zo štvrtka na piatok píliť hraničnú závoru - na znak toho, že Slovensko aj Maďarsko vstúpia do európskeho priestoru voľného pohybu osôb, Schengenu.
Slovenská "kolónia"
Ľudia oficiálne termíny predbehli. V Rajke dnes žije zhruba päťsto Slovákov - takmer pätina všetkých obyvateľov obce. Z Bratislavy ich vyhnali vysoké ceny bytov a domov. Za rovnaké peniaze - zhruba 3 milióny korún - si dnes môžete kúpiť dvojizbový byt v Bratislave alebo kompletne zrekonštruovaný rodinný dom so záhradou v Rajke. Slováci sú roztrúsení po celej dedine - skupina domov na konci dediny je prvým pokusom vytvoriť ucelenú komunitu. "Domáci, ktorí predali v Rajke dom, odchádzajú väčšinou do blízkeho mestečka Mosonmagyaróvár," vysvetľuje pracovníčka miestnej banky Borbála Horváth. Ako vnímajú obyvatelia nadchádzajúce úplné otvorenie hraníc? "Náš život to veľmi nezmení, už dnes sa na hraniciach veľmi nezdržíme a na nákupy do Bratislavy prestali ľudia chodiť tri-štyri roky dozadu, keď sa ceny vyrovnali." Veľké nákupy, elektroniku, šatstvo, či kozmetiku kupujú maďarskí Rajčania skôr vo Viedni alebo neďalekom Győri, ktorý je tretím najväčším mestom v Maďarsku.
Chutí im naše pivo
Prechádzame sa po malej dedine s jarkami pri ceste, s drevenými bránami do dvorov. Pred hostincom stojí modré auto s bratislavskou poznávacou značkou. Po úsmevnej a úspešnej snahe dohovoriť sa majiteľ krčmy ústretovo telefonuje kamarátovi, ktorý sa do Rajky presťahoval zo Slovenska. "Pracoval som dlhé roky na colnici, viem po maďarsky a s miestnymi mám dobré vzťahy," vysvetľuje do telefónu Juraj Seneš voľbu presťahovať sa na "dolnú zem". "Hrám aj futbal za miestnych starých pánov." Maďari podľa neho chodia na slovenskú stranu na pivo, údajne im šmakuje Zlatý Bažant. V obci sa podľa neho rozmáha slovenčina - našinec sa už dohovorí v krčme aj potravinách. V dedine sa dá platiť aj korunami.
Medveďov. Hraničný priechod do Maďarska. Obec vzdialená pätnásť kilometrov od Győru pociťuje blízkosť veľkého mesta každý deň. Odchod policajtov z hraničnej čiary prinesie do cestovania obyvateľov z oboch strán hranice viac plynulosti. Náhodné kontroly, či zbežné prehliadnutie občianskych preukazov končí od piatku aj tu. Kým Slováci chodia do Maďarska každý deň za prácou, Maďari zase využívajú nízke ceny služieb na slovenskej strane Dunaja. "A chodia sem stávkovať. V Maďarsku je jediná štátna stávková kancelária, u nás ich máme niekoľko," pochvaľuje si Gyöngyi Horváthová, ktorá pracuje v jednej z nich. Údajne až deväťdesiat percent tržby robia práve Győrčania, za deň podá tiket zhruba štyridsať ľudí. Ceny potravín sú približne rovnaké, lacnejšie vyjdú syry či flaškové pivo. "Chodia sem však na večeru a v lete na pivo," dodáva obyvateľ obce Tibor Husár. Kým v meste vyjde polliter na 50 korún, v miestnej krčme stojí necelú polovicu.
Maďarčina? Samozrejmosť
Pri ceste míňame bocianie hniezdo na stĺpe, dva obchody s potravinami, stánok s pyrotechnikou, krčmu. Za prácou z Medveďova dochádza do Győru zhruba dvadsať ludi - niektorí pracujú v závode automobilky Audi, či Raab, ženy pracujú v nákupných centrách, či potravinových reťazcov ako predavačky. Maďarčina je samozrejmosťou. Vystačiť si musia s vlastnými autami - starosta už dlhšie neúspešne žiada SAD v Dunajskej Strede o linku do mesta. Ďalších dedinčanov zvážajú podnikové autobusy do podnikov Samsung a Nokia v maďarskom Komárne. Všetci títo ľudia už nebudú čakať na odbavenie, ani tí ktorí chodia do Gyoru do kina, príbuznými či láskami.

 

Prečítajte si aj:
Slovensko bude nárazník Schengenu

[[{"type":"hn-image","fid":"37943","attributes":{"class":"right","width":"220","height":"140"}}]]Tlaky na slovensko-ukrajinskú hranicu, menej turistov z mimoeurópskych krajín, možné komplikácie vo vzťahoch s východnou Európou. To sú sprievodné javy, ktoré môžeme očakávať po tom, čo zajtra o polnoci Slovensko vstúpi do schengenského priestoru. „Vo všeobecnosti platí, že začlenenie do Schengenu prinesie Slovensku hlavne pozitíva, možno nájsť aj isté riziká,“ avizuje zahraničnopolitický analytik Ivo Samson. Hlavný hendikep vstupu Slovenska do Schengenu vidí v tom, že sa staneme deliacou čiarou – nárazníkovým pásmom voči východu. „Môže to byť kontraproduktívne najmä pre dobré medzištátne vzťahy s krajinami, ktoré sú mimo Schengenu.“ Tvrdí však, že ide skôr o politické alebo humánne problémy.

Celý článok >>